Soap opera

Soap opera je rozhlasová alebo televízna seriálová dramatická forma, ktorá je vysielaná dlhodobo, zvyčajne aspoň trikrát týždenne. Termín soap opera – mydlová opera – odkazuje na frekventované propagovanie čistiacich prostriedkov pre domácnosť (napr. i mydla) v prvých rozhlasových reláciách tohto žánru v USA v 30. rokoch 20. storočia. V našom mediálnom prostredí je tento žáner frekventovanejšie označovaný ako denný seriál (angl. daytime drama, resp. daily soap). Tento typ seriálu vytvára ilúziu, že život vo fiktívnom svete postáv pokračuje aj medzi jednotlivými vysielanými časťami. Podľa Hobsonovej je soap opera „ukotvená na fiktívnom realizme a zaoberá sa súkromným, osobným svetom postáv v ich každodennom živote so všetkými jeho odtienkami. Je populárna, lebo stavia na intímnom spriaznení diváka s charakterom soap opery. Prostredníctvom svojich charakterov sa soap opera dotýka skúsenosti svojho publika a jej príbehy vychádzajú z každodenného, obyčajného rodinného života“ (Hobson, 35).

Soap opera je typ cyklického diela, ktorého kontinuita je neustále zabezpečovaná otvorenými dejovými líniami v rámci epizódy, ktoré pokračujú v nasledujúcich častiach. Dejové línie soap opery sa vyvíjajú dlhodobo,  aj niekoľko rokov či dekád. Najdlhšie trvajúca americká soap opera "Guiding Light" vznikla v roku 1937 ako denný rozhlasový seriál, v roku 1952 sa objavila vo vysielaní televízie CBS, kde pretrvala až do roku 2009. Keďže princípom soap opery je „neuzavretosť“, ideálne by sa každý diel mal končiť „dramatickou návnadou“ - hádankou, naznačeným tajomstvom alebo šokujúcim zistením, ktoré jednoznačne smeruje k ďalšiemu vývoju. Takto definované typy „návnad“, ktoré udržujú diváka v napätí a  vyvolávajú mu potrebu pokračovať v sledovaní nasledujúcej epizódy, sa označujú termínom "cliffhanger" (Moláková, 40).  

Príbehy soap opery sú zasadené do stabilne vytvoreného prostredia. v ktorom jej hrdinovia žijú, pracujú či zabávajú sa. Pre diváka sú ľahko rozoznateľné, evokujú rodinnú atmosféru a zväčša sú tvorené štúdiovými interiérmi. Exteriéry sa v soap opere využívajú sporadicky, čo priamo súvisí s nízkym rozpočtom na výrobu jednotlivých častí. Výnimkou sú niektoré americké soap opery vysielané v hlavnom vysielacom čase (zvyčajne medzi 20.00 a 23.00 hod.), ktoré vznikajú za pomerne veľkorysejších finančných podmienok.

Jednotlivým dramatickým situáciám soap opery (podobne ako v žánri sitkomu) dominuje slovné, dialogické konanie postáv nad fyzickou akciou. Tento žáner narába s postavami, ktoré sú typizované, resp. archetypizované. Soap opery patria (rovnako ako sitkom) medzi seriály, v ktorých postavy dominujú nad príbehom (tzv. „character driven“ seriály).  Konflikty a konfliktné situácie majú predovšetkým vzťahový charakter, vznikajú medzi členmi komunity, alebo medzi členom komunity a „votrelcom“ zvonka. Jadrom soap opery, v ktorom vznikajú, prebiehajú a riešia sa najmä vzťahové konflikty postáv, je vždy stabilne vytvorená komunita. Zvyčajne je to komunita tvorená rodinou, často sa však stretávame aj s komunitou postáv, ktorú spája pracovné prostredie, spoločné bývanie, atď..  

Príbehy hrdinov soap opery sú väčšinou (predovšetkým z ekonomických dôvodov) zasadené do „súčasnosti“ – teda  do obdobia, v ktorom samotné seriály vznikajú a v ktorom sú premiérovo vysielané, majú preto možnosť  reflektovať aktuálnu spoločenskú situáciu.  

Stručné dejiny žánru soap opery

Soap opera má korene v melodráme a predovšetkým v ženských románoch z 18. storočia a časopisecky vydávanej  próze na pokračovanie 19. storočia od takých klasikov akým bol Charles Dickens. Carol Traynor Williamsová spája soap operu aj s anglickými románmi Samuela Richardsona "Pamela" (1740) a "Clarissa"(1747), ktoré boli napísané o ženách a určené pre ženy a kvôli veľkému úspechu u čitateliek sa dočkali svojich pokračovaní. „Lenže korene soap opery siahajú hlbšie do histórie, než len k románom z 18. storočia či melodráme 16. storočia. Od ľudových príbehov a rozprávaní nás vedú až k mýtom, prvotným primitívnym príbehom. ... Na soap operu môžeme teda nahliadať ako na najpopulárnejšiu formu ľudového mýtu dvadsiateho storočia“ (Williams, 2).

Iniciátorom vzniku žánru soap opery sa stal jeden z najväčších výrobcov mydla, pracích práškov a čistiacich prostriedkov v USA, spoločnosť Procter & Gamble.  Po dohode vedenia tejto firmy s vedením chicagskej rozhlasovej spoločnosti WGN, bola v roku 1930 oslovená bývalá zamestnankyňa rozhlasu a učiteľka Irna Philipsová s požiadavkou, aby sa pokúsila vytvoriť dlhodobý denný dramatický rozhlasový seriál pre ženy, ktorého jeden diel by mal 15 minút a bolo by doň možné zakomponovať reklamu na výrobky spoločnosti. Philipsová vytvorila koncepciu denného seriálu "Painted Dreams", ktorého prvá epizóda sa odvysielala 20. októbra 1930. Nový žáner si takmer okamžite získal záujem  predovšetkým poslucháčok, žien v domácnosti. Okrem spoločnosti Procter and Gamble začali sponzorovať výrobu soap opier aj iné firmy, ktoré sa taktiež zacieľovali na ženské publikum, keďže ponúkali výrobky pre domácnosť (pracie prášky, kozmetiku, potraviny, atď.) vo vtedajších dobách primárne určené ženskému konzumentovi. Išlo o firmy Colgate – Palmolive - Peet, Lever Brothers, General Mills, či American Home Products (Moláková, 44 ).

Vo svojich počiatkoch oslovovala rozhlasová a televízna soap opera predovšetkým významnú časť ženského publika a vysielala sa v priebehu dňa (10.00 – 18.00), od 60. rokov sa začali nasadzovať soap opery aj do hlavného vysielacieho času (19.00 – 23.00).  Na rozdiel od polhodinových denných seriálov, mali jednotlivé časti večerných soap opier hodinové trvanie Medzi najúspešnejšie americké soap opery vysielané v prime-time patrili "Dallas" (1976 – 1991) a "Dynasty" (1981 – 1989).  Tieto večerné soap opery zachovávali síce hlavné konvencie žánru, no vyšší rozpočet na výrobu im zabezpečil možnosť nakrúcať v atraktívnych prostrediach s väčším počtom kvalitných hercov. Prime-timeové soap opery z konca sedemdesiatych a z osemdesiatych rokov rozprávali príbehy bohatých, mocných rodín a divákovi ponúkli nenáročnú ilúziu amerického sna.

Regionálne modely soap opery

Univerzálna zrozumiteľnosť robí zo soap opery globálne populárny a úspešný žáner, rozšírený dnes v mnohých krajinách sveta. V niektorých krajinách sa vyprofilovali isté výraznejšie odchýlky od tradičného amerického modelu. Vo Veľkej Británii sa tešia dlhodobej popularite prime-time soap opery "Coronation Street" (1960 -) a "EastEnders" (1985 -), ktoré sú špecifické výraznejším dôrazom na spoločenský realizmus. Podobný charakter majú aj mnohé európske i austrálske soap opery, v porovnaní s ktorými pôsobia námety a situácie väčšiny amerických dlhodobých seriálov ako hyperbolizované a nerealistické (McCarthy, s. 64). Zaujímavou žánrovou regionálnou odnožou sú telenovely, ktoré majú korene v seriálovej televíznej tvorbe latinskej Ameriky. Tieto programy, ktoré začali vznikať v polovici 20. storočia, sa dnes frekventovane produkujú nielen v strednej  a južnej Amerike, ale aj v Portugalsku, Španielsku či Turecku a majú podobný melodramatický charakter ako severoamerické soap opery. Na rozdiel od tradičných „nekonečných“ seriálov z USA má väčšina telenoviel vopred stanovené určené trvanie – zvyčajne 120 až 150 epizód. Mexická telenovela "Jednoducho Mária" (1989) sa stala prvým dlhodobým seriálom, ktorý sa objavil na obrazovke Slovenskej televízie v roku 1994.

Prvý pôvodný slovenský denný seriál vznikol pre TV Markíza až v rokoch 2005-206 pod názvom "Medzi nami". 150 epizód seriálu vzniklo podľa formátu britskej spoločnosti Fremantlemedia Ltd., no  prinášalo slovenskému divákovi bližšie témy, postavy, prostredia a posolstvá, než americké soap opery a latinskoamerické telenovely. Medzi najúspešnejšie dlhodobé seriály TV Markíza patria "Ordinácia v ružovej záhrade" (2007 – 2012) a "Búrlivé víno" (2013 – 2017), najvýznamnejším seriálovým projektom konkurenčnej TV JOJ sa stal "Panelák"(2008 – 2017). Špecifikom týchto originálnych slovenských produkcií je, že hoci sú označované  ako denné seriály, sú zvyčajne vysielané v hlavnom vysielacom čase. Atraktivitu týchto televíznych programov podporuje aj účasť popredných slovenských hercov v ústredných úlohách.