Slepá škvrna

Pojem slepá škvrna označuje v oftalmológii miesto na sietnici, kde sa nenachádzajú žiadne receptorové bunky, čo znamená, že naše zorné pole je neúplné. Zvyčajne tento bod neberie na vedomie. Heinz von Foerster túto situáciu opisuje nasledovne: „Táto lokalizovaná slepota je priamym dôsledkom absencie fotoreceptorov (tyčiniek a čapíkov) v mieste sietnice, na „ploche“, kde sa všetky vlákna svetlocitlivej vrstvy oka spájajú a vytvárajú zrakový nerv. [...] Je potrebné zdôrazniť, že táto lokalizovaná slepota nie je vnímaná ako čierna škvrna v našom zornom poli... [...], ale že táto slepota nie je vôbec vnímaná, t. j. ani ako niečo, čo je dané, ani ako niečo, čo chýba: nevidíme to, čo nevidíme“ (von Foerster 1985, 26).

Tento pojem sa v diskurze konštruktivizmu analogicky používa na označenie faktu, že pozorovania nikdy nie sú schopné pozorovať diferenciu, ktorú samy používajú, pretože sa vzťahujú na určitú diferenciu. Každý funkčný systém má slepú škvrnu, pretože jeho kód mu bráni pozorovať samotný kód. Ak je napríklad pozorovanie orientované na diferencovanie správneho a nesprávneho, nie je možné pozorovať, či je toto diferencovanie samo o sebe správne alebo nesprávne. Správnosť či nesprávnosť tohto diferencovania je rozoznateľná až pozorovaním druhého rádu, ktoré pozoruje toto pozorovanie na základe iného kódu. Každé pozorovanie možno pozorovať s ohľadom na jeho vlastné podmienky pozorovania. Z toho vyplýva, že každý funkčný systém pozoruje svoje objekty výlučne pomocou svojho špecifického diferencovania. Ale platí takisto, že každý funkčný systém môže byť pozorovaný pozorovateľom druhého rádu, ktorý toto systemické obmedzenie rozozná. Konštruktivizmus ale nepredpokladá konečného pozorovateľa, ktorý by poznal pravdu. Predpokladá iba pozorovateľa, ktorý rozoznáva kód pozorovania ako nie vlastný danému pozorovaniu.

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy  č. APVV-20-0179.