Rozšírenie

  Jeden z typov prepisu, ktorý sa zakladá na doplnení medzier pôvodného príbehu.

 Najčastejšie ide o tvorivú konkretizáciu predchádzajúcich (prehistória), nasledujúcich (pokračovanie) alebo paralelných udalostí. Pridaním nových hľadísk, rozprávaní a vysvetlení, vyzdvihnutím istých súvislostí, premiestnením akcentov, ako aj odkrytím a domyslením implicitných významov pretextu autor nielen rozširuje fikčnú encyklopédiu kanonického sveta, ale podáva o ňom aj diferencovanejší obraz. Vzťah prepisu k pôvodnému dielu je preto v zásade komplementárny.

 To je prípad románu Jehan Rhys Šíre Sargassové more (Wide Sargasso Sea,1966), ktorý rozširuje fikčný svet klasiky Charlotte Brontë Jane Eyre tým, že ho doplňuje vlastným, subjektívnym rozprávaním Rochesterovej utajovanej manželky exotického pôvodu, Antoniette Cosvay. Tým sa periférna postava stáva centrálnou, čo zároveň znamená, že sa dostáva k slovu, a keďže ide o polyfónny román, do jej narácie sa zapájajú aj hlasy a perspektívy ďalších postáv. Román poukazuje na to, že jej šialenstvo nebolo genetického pôvodu, ale výsledkom rasového konfliktu a mužskej nadvlády (Doležel 2003, 210). Jehan Rhys teda nielen odkrýva isté „premlčané“ súvislosti fikčného sveta Jane Eyre, ale prichádza aj s odlišným hodnotovým systémom, ktorý je v kontraste s originálom. „Co je vzdálené, upozaděné, zlomkovité a přízračné v Janě Eyrové, stáva se blízke, souvislé, lidské ve Wide Sargasso Sea.“ (Doležel 2003, 209).  

 Príkladmi rozšírenia fikčného univerza prostredníctvom pokračovania môžu byť romány Frigyesa Karinthyho Faremido a Capillaria, v ktorých autor zaznamenal ďalšie dobrodružné cesty Gullivera do neznámych, fantastických krajín. Doplnenie hiátu pôvodného príbehu je tiež často používaným postupom. Pawel Huelle napísal román o premlčanom období univerzitných štúdií Hansa Castorpa, protagonistu románu Thomasa Manna Čarovný vrch (Castorp). Lin Haire-Sargeant odkryl tajomstvo úspešného návratu Heathcliffa (“H”: The Story of Heathcliff’s Journey Back to Wuthering Heights).