Román-rieka

ROMÁN-RIEKA  (fr. roman-fleuve) – termín literárnej vedy, označujúci sériu románových diel, z ktorých každé môže fungovať ako samostatný román, no zároveň sú navzájom prepojené kompozične, typom sujetu, nadväzujúceho príbehu alebo postavou hlavného hrdinu a ďalších literárnych protagonistov. Svojou výstavbou má blízko k žánru, označovanému ako román-epopej, avšak od tohto historického plátna sa odlišuje tým, že dej nekoncentruje na významné dejinné udalosti, ale odráža skôr každodenný život široko rozvetvených rodinných vzťahov a spoločenstiev. Z klasickej spisby 19. storočia k reprezentantom žánru románu-rieky patrí  predovšetkým Ľudská komédia (1830-48) Honré de Balzaca, románový cyklus Émila Zolu Rougon-Macquartovci (1871-93, 20 kníh) či monumentálny projekt španielskej kroniky magna pod názvom  Národné epizódy (1878-1912, 46 dielov) z pera Benita Péreza Galdósa. Z ruskej literatúry sem možno priradiť rodinný román Anna Kareninová (1873-77) svetoznámeho ruského prozaika Leva N. Tolstého,  podobne ako štvorzväzkový cyklus Bratia Karamozovovci (1879-80) románopisca Fiodora M. Dostojevského. V 20. storočí sa o významný rozkvet žánru zaslúžili svetoznámi západní autori ako Romain Roland, ktorý v diele Ján Krištof (1904-12, 10 kníh) vytvoril typický model románu–rieky. Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hlavného hrdinu od jeho útlej mladosti na brehu Rýnu a kontakt s ľudovými piesňami, cez jeho tvorivé začiatky a nadväzovanie priateľstiev až vytvorenie vlastných revolučných myšlienok a postojov. Marcel Proust v sociálnom románovom cykle Hľadanie strateného času (1913-27, 7 kníh) zobrazuje aristokraciu parížskej spoločnosti na prelome storočí. Ako základný výstavbový prvok  predstavil  vnútorný monológ hlavnej postavy (autora), ktorý spomína na svoje zážitky z detstva, sprítomňuje ich využitím prvkov sna a podvedomia, zameriava sa na prchavé zážitky, pocity a okamihy života. Trilógia nositeľa Nobelovej ceny za literatúru Johna Galsworthyho Sága rodu Forsythovcov (1913-27, 7 kníh) zachytáva osudy troch generácií anglického patricijského rodu konca 19. a začiatku 20. storočia, pričom žánrové označenie  prozaického cyklu „sága“ zvolil autor  s ironickým podtextom a odkazom na „nehrdinskosť hrdinov“ (dielo sa skladá z troch románov a dvoch poviedok). Do tejto žánrovej kategórie možno zaradiť aj úspešný štvorzväzkový generačný román Thomasa Manna Buddenbrookovci (Úpadok jednej rodiny, 1901) o osudoch nemeckej podnikateľskej rodiny, ocenený Nobelovou cenou za literatúru.