Rodovo inkluzívny jazyk
Autor:
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Geschlechtergerechte/Geschlechtersensitive Sprache (D)
Gender inclusive/sensitive language (En)
Explikácia pojmu
Označenie rodovo inkluzívny jazyk je jedno zo skrátených, eliptických
označení vedome nediskriminujúceho a nevylučujúceho používania konkrétneho
jazyka – slovenčiny, češtiny, angličtiny, nemčiny atď. Zameriava sa
predovšetkým na zviditeľňovanie žien vo verejnej sfére, na rodovú rovnosť či
rodovú citlivosť, ale dbá aj na to, aby nedochádzalo k zneviditeľňovaniu či
znevažovaniu iných doteraz často vylučovaných skupín spomedzi osôb, ktoré tento
jazyk používajú alebo sú ním označované. Používaný jazyk je jedným
z dôležitých činiteľov a zároveň indikátorov rodovej rovnosti
v danej spoločnosti.
Diskusie o význame používaného jazyka pri presadzovaní práv žien a iných
znevýhodnených skupín, pri prekonávaní rodových stereotypov a rodovej
nerovnosti v spoločnosti sa zintenzívňovali v prostredí druhej vlny
feministického hnutia na Západe (od 60. resp. 70. rokov minulého storočia).
Vychádzali z odmietnutia biologickej predurčenosti ženskosti
a mužskosti vyjadrenom v rozlíšení pohlavia ako biologického
predpokladu a rodu ako sociálneho či kultúrneho pohlavia. Toto poznanie,
ktoré v spätosti so sociálnym hnutím formulovalo akademické
prostredie ženských, feministických či neskôr rodových štúdií, viedlo aj ak
zisteniu, že rod sa zďaleka netýka len sociálnych vzťahov založených „na uvedomovaných
rozdieloch medzi pohlaviami“, ale navyše je „primárnym spôsobom označovania
mocenských vzťahov“. Inými slovami „rod je primárnou oblasťou, prostredníctvom
ktorej sa artikuluje moc“ (J. W. Scott [1986] 2006, 59; zvýraznila
autorka). Feministická reflexia využívajúca rod ako analytickú kategóriu priam
zákonite konštatovala, že aj rodová predpojatosť jazyka je oblasťou,
prostredníctvom ktorej sa nielen konštatuje, ale aj reprodukuje nerovné
rozdelenie moci medzi ženami a mužmi, skrátka rodová nerovnosť.
V medzinárodnom meradle táto diskusia
prebieha v jazykovednej teórii aj a jazykovej praxi už viac ako
polstoročia. V slovenčine sa hľadanie rodovo inkluzívneho vyjadrovania
datuje od začiatku 90. rokov 20. storočia spolu so vznikom prvých
feministických vzdelávacích a publikačných iniciatív (najmä Katedre
filozofie a dejín filozofie FiF UK a v organizácii ASPEKT). Aj v slovenčine používame rôzne
označenia, ktoré sa vyvíjali spolu s vytváraním rodovej terminológie, ako aj
s jej postupným udomácňovaním sa v slovenských
odborných, spoločensko-politických a mediálnych kontextoch od
začiatku 90. rokov 20. storočia. Zaviedli sa najmä nasledujúce pomenovania
takéhoto používania jazyka, resp.
jednoducho jazyka: rodovo korektný,
rodovo symetrický, rodovo spravodlivý, rodovo neutrálny, nesexistický, rodovo
kompetentný či rodovo citlivý. Variabilita pomenovaní naznačuje, na čo sa
v konkrétnej konceptualizácii používania jazyka súvisiaceho s rodovou
rovnosťou kladie dôraz a aké rozmanité tieto konceptualizácie môžu byť.
Jazykový systém
a jazyková prax, ako aj ďalšie s nimi spojené inštitúcie (najmä
regulačné, kodifikačné, výskumné, vzdelávacie, publikačné a pod.) sú tiež
súčasťou procesu re/produkcie rodovej ne/rovnosti v spoločnosti. Z tohto
hľadiska je pre skúmanie používania jazyka a jeho dosahu na rodovú rovnosť
podnetné rozlišovanie sociálno-ekonomickej a kultúrno-symbolickej
nespravodlivosti Nancy Fraser, ktorý poukazuje na skutočnosť, že kultúrno-symbolická
nespravodlivosť prináša kultúrnu dominanciu, chýbajúce uznanie, nedostatok
rešpektu, androcentrizmus v hodnotovej orientácii, zneviditeľňovanie žien
a ich skúseností, schopností a práce či sexizmus (pozri Cviková 2009, 9 –
10).
Feministická
lingvistika (ktorá urobila na Slovensku len prvé kroky) poukázala na viaceré
problémy súvisiace so sexistickým používaním jazyka: nevhodný výber lexikálnych
prostriedkov (napr. obchod s bielym mäsom vs. obchod s ľuďmi/so ženami);
stereotypné vyjadrovanie (napr. nežné a silné pohlavie); neproblematizované
využívanie generického maskulína; chýbajúce vyjadrovacie prostriedky pre
zamlčiavané skutočnosti či špecificky ženskú skúsenosť; rôzne manifestácie rodu
v jazyku/jazykoch a pod.
Autorka publikácie
Einführung in die feministische
Sprachwissenschaft (Úvod do feministickej jazykovedy, 1995) Ingrid Samel
zhrnula problematiku, ktorou sa zaoberala feministická jazykoveda, do dvoch
základných otázok: (1) Ako
zaobchádza so ženami jazyk? (2) Ako zaobchádzajú so ženami používateľky a
používatelia jazyka? Samel v skratke načrtáva
niekoľko oblastí, ktorým sa nemecká feministická jazykoveda od svojho začiatku
venovala. Hlavným motívom pre vznik nového ženského hnutia bolo vylúčenie žien
z verejného života, s čím súvisela aj otázka prítomnosti
či vylúčenia žien z nemeckého jazyka a jeho používania. Pri práci s jazykom, ktorej cieľom je
rodovo symetrické vyjadrovanie, možno hovoriť v zásade o troch
hlavných motiváciách na zmeny v jazyku: odkryť sexistickú povahu súčasného
jazykového systému; vytvoriť jazyk, ktorý dokáže vyjadriť skutočnosť
z hľadiska žien; upraviť a doplniť, resp. novelizovať súčasný systém
jazyka tak, aby sa tým dosiahla symetrická a objektívna reprezentácia žien
a mužov. (Pauwels, 2003) Podľa
Anne Pauwels sú najčastejšie používanými spôsobmi na
dosiahnutie rodovej vyváženosti v jazykovom prejave rodová
neutralizácia (gender neutralization) a rodová špecifikácia (gender specification), nazývaná aj feminizácia. (2003, 556)
Jednou z kľúčových tém
je kritika nadužívania generického maskulína, ktoré spravidla sprevádza
presvedčenie o jeho neutralite. Toto vyvrátili viaceré psycholingvistické výskumy, ktoré poukázali na negatívny
vplyv generického maskulína. V súvislosti s češtinou sa touto
problematikou od 90. rokov minulého storočia intenzívne venuje jazykovedkyňa
Jana Valdrová, autorka v česko-slovenskom priestore zatiaľ najucelenejšej
publikácie Reprezentace ženství z perspektivy lingvistiky genderových a
sexuálních identit (2018)
Bibliografia
CVIKOVÁ, Jana: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. Bratislava: Ústav svetovej literatúry SAV a ASPEKT 2014.
MEYERHOFF, Miriam (eds.): The Handbook of Language and Gender. Maiden – Oxford – Melbourne – Berlin: Blackwell Publishing 2003, s. 161 – 178.
Praha: Ministerstvo školství, mládeže a tělovýchovy 2010.