Reflexívna translatológia

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Explikácia pojmu

Reflexívna translatológia je hermeneutický, dekonštruktivistický, kritický a angažovaný prístup v translatologickom výskume, primárne sa zaoberá prekladom humanitnovedných, spoločenskovedných a umenovedných textov teoretickej povahy. Preklad vníma tento prístup ako prostriedok k otvoreniu originálu, ktoré môže viesť k nadviazaniu uvedomelého dialógu s ním alebo až k odhaleniu jeho vnútorných rozporov (Kadiu, 2019). Má aj pedagogický rozmer, lebo preklad môže takto slúžiť k lepšiemu pochopeniu teórie (Táže), a etický rozmer, lebo pomáha uvedomiť si predsudky na strane prekladateľa a aj pôvodného textu a citlivou prácou s textom ich prekonať (Tosi, 2023; Maclean, 2007) a takisto umožňuje zviditeľňovať (a tým doceňovať a uznávať) neviditeľnú prácu prekladateľov (Bielsa, 2024).

Samozrejme, neexistuje prekladateľský proces bez uvažovania. Reflexia prekladu, ako ju chápu tieto koncepcie, však vyplýva z prekladateľovho uvedomenia si, že osobitosti prekladaného textu nie je vhodné/žiaduce prenášať tak, aby sa zachovala ilúzia prekladu. Staršia teória prekladu, ktorá vychádza z postulátu existencie invariantu, pre takéto situácie pozná len pojem polemický preklad, ktorý definuje ako „sproblematizovanie hodnôt originálu, a to tak, že prekladateľ úmyselne preexponuje tie vlastnosti originálu, s ktorými nesúhlasí. Pritom však nesmie porušiť štatút prekladateľa, musí dodržať pozitívne, súhlasné nadväzovanie na originál“ (Popovič, 1983, s. 229). Staršia teória tak síce pripúšťa možnosť vyhotoviť preklad, ktorým by prekladateľ komunikoval svoje stanovisko, no nezohľadňuje ďalšie rozmery reflexivity, konkrétne reflexiu vlastného stanoviska prekladateľa a prekladateľovu kreativitu (Tosi 2023).

Anglický pojem „reflexive translation studies“, ktorého prieskumom vzniklo toto heslo, možno s ohľadom na dostupné zdroje a výskumy vnímať dvojako:

1. Môže ísť o „reflexive translation studies“, doslova štúdium reflexívnych prekladov. Teda reflexiu prekladov, ktoré reflektujú vlastné akty prekladania.

2. Do rámca konceptu však patrí aj význam „reflexive translation studies“, čiže reflektujúcu translatológiu, ktorú tu treba chápať ako reflexie pri prekladaní teórií prekladu (hovoriť o metareflexii translatológie je príliš široký význam a pre tento prístup neexistuje jednotný program).

Do prvého z naznačených rámcov patria sebauvedomujúce preklady z oblasti humanitných, spoločenských vied a tiež vied o umení. Reflexívny preklad je odpoveď na neustále opakovaný mém o cirkulácie myšlienok, ktorý akoby naznačoval, že tento pohyb z kultúry do kultúry prebieha úplne samozrejme a bez akéhokoľvek trenia.

Bibliografia

Bielsa, Esperança. 2024. Translating ‘Understanding’/understanding translation: A reflexive approach. In The Sociological Review, vol. 72, no. 4, p. 899-913.
Kadiu, Silvia. 2019. Reflexive Translation Studies: Translation as Critical Reflection. London: UCL Press.
Maclean, Kate. 2007. Translation in cross-cultural research: an example from Bolivia. In Development in Practice, Vol. 17, No 6, s. 784-790.
Popovič, Anton. 1983. Polemický preklad. In Originál/preklad. Bratislava: Tatran, s. 229.
Tosi, Paola. 2023. Reflexivity in Translation: A Multi-layered, Dialogic, and Self-reflexive Process. In Discourses on Culture, vol. 20, no. 1, s. 119-137.

<< späť