re-entry
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Re-entry (Wiedereintritt) (D)
Explikácia pojmu
V
rámci diferenčnej logiky Georgea Spencera Browna znamená koncept re-entry
opätovný vstup rozdielu do seba samého. Každá takáto operácia realizuje
sebapozorovanie systému. Ak teda hovoríme o sociálnych systémoch ako
o systémoch, ktoré sú schopné pozorovať samých seba, neznamená to, už aj
vzhľadom na vyššie uvedené, že tieto systémy sa pozorujú v samotnom akte
pozorovania. Vždy treba vychádzať zo „slepej škvrny“ pozorovania. Na to, aby
boli systémy schopné pozorovať svoje pozorovanie, musia mať integrovaný systém
rozlišovania systému a prostredia, ako ho opísal George Spencer-Brown
v jeho diferenčnej logike konceptom re-entry, ktorý predstavuje opätovný
vstup istej diferenciácie do samej seba. Prostredníctvom konceptu re-entry sa
realizuje operácia sebapozorovania systému a konštituuje sa zároveň
identita systému. Re-entry teda zabezpečuje rozlišovanie rozlišovania
v autoreferenčných systémoch a jeho efektom je zároveň štruktúrovanie
vlastných operácií. Re-entry znamená teda opätovné zavedenie rozlišovania
(podľa istého kódu) do oblasti, ktorú vôbec umožňuje rozlišovať. Luhmann operáciu
re-entry transformuje na systémy v podobe pozorovania, pričom pozorovanie
znamená, že sa niečo označuje a zároveň, teda v momente označenia, sa
odlišuje od niečoho iného. Luhmann vyslovuje nasledujúce konštatovanie:
„Pozorovateľ opätovne vstupuje do toho, čo bolo pozorované. Pozorovateľ je
súčasťou toho, čo pozoruje, vidí sám seba v paradoxných situáciách toho, čo
pozoruje [...]. Ak z toho chceme vyvodiť nejakú epistemológiu, narazíme nielen
na metodologický problém, ale napokon aj na paradox re-entry: Je rozdiel, ktorý bol zavedený, stále tým istým rozdielom
alebo nie?“ (Luhmann 2004, 334)
Autoreferenčné
systémy vzťahujú svoje operácie na svoje vlastné operácie, čo zabezpečuje ich
autopoiéza, teda k absolútnej autonómii[1] pri narábaní
s perturbáciami z prostredia. Autoreferencia predpokladá možnosť
reprodukcie vlastných operácií systému takým spôsobom, že každé rozlíšenie
použité na pozorovanie bude vytvorené operáciami v samotnom systéme. Pri
autoreferencii máme vždy do činenia s uzavretou cirkuláciou, ktorá však
nepopiera existenciu prostredia; naopak, prostredie sa predpokladá
v selekciách, ktoré aplikuje daný systém. Okrem toho práve komplexnosť
prostredia umožňuje konštrukciu internej komplexnosti systému. Komplexnosť
prostredia sa ale nikdy nemôže reprodukovať v systéme. V inom prípade
by to znamenalo elimináciu autopoiézy, elimináciu hraníc systému
a následne jeho zánik.
[1] Autonómia bude
vždy absolútna, pretože neexistuje autopoietický systém, ktorý by bol len
čiastočne autonómny. Vzťah závislosti a nezávislosti medzi systémom
a prostredím preto definuje a procesuje systém samotný.
Bibliografia
Luhmann, Niklas. 1988. Frauen, Männer und George Spencer Brown, in: Zeitschrift für Soziologie 17, 47-71.
Luhmann, Niklas. 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. 4. Auflage, Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. by Dirk Baecker, 2. Auflage, Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.