Prozódia
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Prosody (En)
Explikácia pojmu
Prozódia
(z gr. prosódia – náuka o rytme, pôvodne o prízvuku):
1.
súbor zvukových vlastností jazyka, o ktoré sa opiera veršový systém,
2.
zložka verzológie, ktorá skúma prozodické vlastnosti jazyka (eufonické kvality
hlások, kvantitu, suprasegmentálne javy, ako sú prízvuk, dôraz, melódia, slabičnosť,
medzislovný predel, prestávka, tempo, rytmus reči a pod.) a využitie ich
vlastností z hľadiska rytmickej výstavby verša.
Niekedy
sa slovné spojenie prozodický systém nesprávne používa na označenie veršového
(verzifikačného) systému.
Bibliografia
Harpáň, Michal. 1994. Teória literatúry. Bratislava: ESA.
Hrabák, Josef. 1970. Úvod do teorie verše. Praha: Státní perdagogické nakladatelství.
Ibrahim, Robert – Plecháč, Petr – Říha Jakub. 2013. Úvod do teorie verše. Praha: Filip Tomáš
– Akropolis.
Kráľ, Ábel – Sabol, Ján. 1990. Fonetika a fonológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
Sabol Ján. 1983. Teória literatúry. Základy slovenskej verzológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika.
Štraus, František. 2003. Základy slovenskej verzológie. Bratislava: Literárne informačné centrum.
Timofejev, L. I. – Turajev, S. V. 1981. Slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
Vlašín, Štěpán. 1977. Slovník literární teorie. Praha: Československý spisovatel.
Žilka, Tibor. 2006. Vademecum poetiky. Nitra: Filozofická fakulta UKF.