Predstieranie

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Předstíraní (Cz)
Vortäuschung (D)
Pretense (En)

Explikácia pojmu

Akt, ktorým sa niečo predstiera. Maskovanie, skrývanie.

V literárnej vede sa tento pojem používa v súvislosti s fikciou, ktorá predstiera, že niečo tvrdí. Vysvetľuje sa ním paradoxná skutočnosť, že hoci sa fikčná výpoveď vzťahuje len na to, čo existuje v rámci fikčného textu, t. j. neodkazuje na mimotextovú skutočnosť, riadi sa rovnakými pravidlami ako bežné tvrdenia. V štúdii „Logický status fikčného diskurzu“[1] poukazuje John Searle na to, že predstieranie má vo fikcii iný význam ako v bežnom živote, kde funguje vo význame klamstva a podvádzania. V tomto zmysle definuje J. Searle fikčnú výpoveď ako predstierané tvrdenie bez úmyslu klamať (2007, 64-65)[2]. Jean-Marie Schaeffer tento pojem prebral a v diele Pourquoi la fiction?, 1999 (Prečo fikcia?) ho charakterizoval ako „hravé a zdieľané predstieranie“ (feintise ludique et partagée[3]), čím zdôraznil nielen hravý, ale aj pragmatický aspekt tvorby fikčných diel. Hra na „akože“ odlišuje fikciu od vážne mieneného predstierania, teda od podvádzania, a prispieva k tomu, že recipient (čitateľ) sa dobrovoľne a vedome podieľa na zdaní reality. Argument zdieľania zase vylučuje možnosť fikcie ako klamstva, pretože sa opiera o zhodné rozpoznanie povahy fikcie všetkými čitateľmi (alebo prinajmenšom jej väčšiny). Fikčné predstieranie má za následok ponorenie recipienta do fikčného sveta, o ktorom tento vie, že nie je svetom skutočným[4]. Osobitným prípadom sú hraničné fikčné diela, ktoré narúšajú tichú dohodu medzi autorom diela a jeho čitateľom a zámerne vyvolávajú dojem pravdivosti, napríklad román Marbot, 1976 (Marbot, čes. 2002) nemeckého spisovateľa Wolfganga Hildesheimera alebo zbierka poviedok Grobnica za Borisa Davidoviča, 1976 (Hrobka pre Borisa Davidoviča, slov. 2021) srbského spisovateľa Danila Kiša, ktoré pôsobia ako faktografické diela.

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy  č. APVV-20-0179.


[1] Pozri tiež John Searle: Expression and Meaning. Studies in the Theory of Speech Acts. [prekl. Význam a výraz].

[2]„Předstírat znamená jednak tvářit se, že dělám něco, co nedělám, tedy v jistém smyslu klamat, ale předstírat mohu také tak, že budu hrát, jako bych dělal nebo byl něco, co nedělám, respektive nejsem, aniž bych měl v úmyslu někoho mást. Předstírám-li, že jsem Nixon, abych oklamal ochranku a byl vpuštěn do Bílého domu, jednám v prvním smyslu slova; jestliže napodobím Nixona při nějaké společenské hře, jedná se o druhý typ předstírání. V případě fikčního užití slov jde o před-stírání v druhém smyslu slova. [...] Co fikci odlišuje od lží, je existence zvláštního souboru konvencí, jež autorovi umožňují pronášet tvrzení, o nichž ví, že nejsou pravdivá, aniž by měl v úmyslu kohokoli klamat (Searle, 2007, 64-65).

[3] Pozri tiež: Dulguerova, Elitza. Jean-Marie Schaeffer : Pourquoi la fiction ?

[4] „Úlohou hravého predstierania je vytvoriť imaginárny priestor a viesť recipienta k tomu, aby sa do tohto priestoru ponoril, nie presvedčiť ho, že tento imaginárny priestor je skutočný“ („La fonction de la feintise ludique est de créer un univers imaginaire et d'amener le récepteur à s'immerger dans cet univers, elle n'est pas de l'induire à croire que cet univers imaginaire est l'univers réel“ (Schaeffer, 1999, 156).

Bibliografia

DULGUEROVA, Elitza. Jean-Marie Schaeffer : Pourquoi la fiction ? In Cinémas, Vol. 12, numéro 1, automne 2001, s. 171-172. Dostupné na http://www.erudit.org/revue/cine/2001/v12/n1/024873ar.pdf.
HILDESHEIMER, Wolfgang: Marbot. 1981. Frankfurt: Suhrkamp.
HILDESHEIMER, Wolfgang: Marbot. Prel. Anita Pelánová. Praha: Paseka, 2002.
KIŠ, Danilo: Grobnica za Borisa Davidoviča. 1976. Zagreb: Liber.
KIŠ, Danilo: Hrobka pre Borisa Davidoviča. Prel. Karol Chmel. Šamorín: Zelený kocúr, 2021.
SCHAEFFER, Jean-Marie: Pourquoi la fiction? 1999. Paris: Seuil
SEARLE, John: Expression and Meaning. Studies in the Theory of Speech Acts. Cambridge: Cambridge University Press, 1979.
SEARLE, John: „Logický status fikčního diskurzu“. Prel. Josef Línek. In Aluze 1/2007 – Revue pro literaturu, filozofii a jiné. [online]. 2007, [cit. 24.11.2021], s. 61-69. Dostupné na https://adoc.pub/logicky-status-fikniho-diskurzu.html

<< späť