Poéma
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Poema (Cz)
Poem (D)
Poem (En)
Poéma (Sk)
Explikácia pojmu
POÉMA (z fran.
poème = báseň) - rozsiahlejšia lyricko-epická skladba, pomedzný
literárny žáner, v ktorom lyrická zložka textu prevažuje nad epickým
rozmerom deja. Z genologického hľadiska poéma predstavuje básnický text
väčšieho rozsahu, ktorý sa označuje prívlastkom epická či filozofická
báseň. Samotná poéma sa striktne nevzťahuje len na poéziu, teda na
lyricko-epické skladby, ale aj na poéziu v próze. Epickosť sa v nej
uplatňuje prostredníctvom fabulácie, naratívnosti, tendencii
k objektivizmu a konkrétnosti hrdinov. Lyrickosť je v poéme zastúpená
prostredníctvom lyrického subjektu, reflexívnosti, poetických výrazových
prostriedkov, veršovej formy. Väčšie básnické texty, v ktorých prevláda
epickosť, môžu patriť aj do tzv. veľkej epiky. V takýchto textoch dominuje
fabula a rozprávač ako výstavbové prvky epiky na úrovni rozvinutia témy.
Sujetovú formu poémy najčastejšie charakterizuje historická tematika, hrdinský
a etický pátos, spätosť s mýtom a legendou.
V antickej literatúre je
genetickým predchodcom tohto žánru monumentálny útvar, známy ako staroveký
hrdinský epos. Najznámejšie sú Homérove mytologické diela Ilias a Odysea zo 7.
storočia pred n.l. o dobytí bájneho mesta Trója gréckymi vojvodcami. V
stredoveku sa preslávil francúzsky veršovaný epos Pieseň o Rolandovi, rozprávajúci o činoch Karola Veľkého
z prelomu 11.-12. storočia, z tohto stredovekého eposu vychádza aj poéma
Ludovica Ariosta Zúrivý Roland
(1516).
V žánre eposu však autor
akoby stál mimo deja, v poéme sa lyrický subjekt naopak priamo angažuje
v texte. Poémou o stvorení sveta označil svoj rozsiahly biblický epos
12. kníh Stratený raj (1667) anglický
barokový básnik John Milton. V období romantizmu žáner reprezentuje
filozofická dráma Odpútaný Prometeus
(1820) anglického autora P. B. Shelleyho, ktorá je obmenou starej antickej báje
o bohoch a Titánoch. Civilnejší charakter má autobiografická poéma
veľkého anglického básnika G. G. Byrona Childe Haroldova púť (1812-18), ktorý
vytvoril typ romantického individualistu, buriča proti veľkosvetskej
spoločnosti. Žáner poémy patrí tiež k typickým formám ruskej literatúry
19. a 20. storočia, najvýznamnejšími predstaviteľmi sú romantickí básnici A. S.
Puškin a M. J. Lermonov (poémy Démon,
1841; Mcyri, 1839). Známa Puškinova
skladba Ruslan a Ľudmila (1820)
spracúva rozprávkovo-čarodejný sujet, južné poémy sú reakciou na tvorbu Byrona
- známy Puškinov cyklus Kavkazský zajatec
(1821), Bratia zbojníci (1822), Bachčisarajská fontána (823) a Cigáni (1824). Námetmi z ruskej histórie sú inšpirované
Puškinove tzv. severné poémy Poltava (1829)
a Medený jazdec (Mednyj vsadnik,
1833) s ústrednou postavou veľkolepého, no zároveň rozporuplného ruského cára
Petra I. a jeho tragických obetí z radov prostého ľudu. Na túto tradíciu
nadviazal napríklad N. A. Nekrasov unikátnou poémou z mužíckeho prostredia
Komu sa dobre žije na Rusi (1863-77)
a neskôr viacerí ruskí básnici epochy moderny a avantgardy,
predovšetkým V. Majakovskij v elegicko-reflexívnych poémach Milujem (1922), O tom (1923), A. Achmatovová Rekviem (1935-43), Poéma bez
hrdinu (1940-62), M. Cvetajevová v tvorbe pražského obdobia Poéma hory a Poéma konca (obe 1924). K poéme mali blízko aj poľskí romantici
A. Mickiewicz národnou epickou básňou Pan
Tadeusz (1834), tiež J. Slowacki a Z. Krasiński. V slovenskej
literatúre je žáner poémy reprezentovaný tvorbou generácie štúrovských
romantických básnikov Jána Bottu - lyricko-epická skladba Smrť Jánošíkova (1862) či Sama Chalupku - tematická báseň
z oblasti hrdinskej epiky Mor ho!
(1864). Za poémy možno považovať aj
známe básnické skladby Andreja Sládkoviča Marína
(1846) a Detvan (1853).
Bibliografia
BOWRA, С.(1952). Heroic poetiy. L., 1952.
КРУПЧАНОВ А.М. (1996). Русская поэма 1980-1989 гт. Специфика жанра. Генезис. Типология. Мoskva.
KAZAK, V. (1996). Leksikon russkoj literatury XX veka. Moskva: RIK „Kuľtura“.
Literaturnaja enciklopedija terminov i poniatij. (2003). Moskva: NPK „Intelvak“.
NÜNNING, A. (2006, ed): Lexikon teorie literatury a kultury. Koncepce, osobnosti, základní pojmy. Brno: Host.
ПЕТРОВ,А Н.А. (1991). Лироэпическая нефа-бульная поэма: генезис, эволюция, типология. Пермь.
ŠTRAUS, František (2005). Príručný slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
ŽILKA, Tibor (2011). Vademecum poetiky. 2. dopl. vyd., Univerzita Konštantína Filozofa: Nitra.
http://zhurnal.lib.ru/a/alina_a/opredelenia.shtml