Oslobodené slová

Paroliberismo, oslobodené slová (alebo slová na slobode), vymyslel zakladateľ futurizmu Filippo Tommaso Marinetti (Buelens 2012) s cieľom čo najviac urýchliť tvorivý básnický proces tým, že ho zbavíme typografických obmedzení a dokonca gramatických pravidiel. Cieľom bolo zmodernizovať literatúru, aby dokázala konkurovať novým moderným komunikačným prostriedkom, ktoré sa neustále zrýchľovali, no predovšetkým preto, aby ju prispôsobil duchu futurizmu a duchu moderných čias, ktoré sa vyznačovali rýchlosťou a dynamizmom. Marinetti dostal nápad zrušiť všetky gramatické kategórie a syntaktické pravidlá, ktoré by mohli spomaliť prúd básnických obrazov, teda prídavné mená, príslovky, interpunkciu, časovanie slovies a navyše vniesol do textu prvky na zrýchlenie básnickej vety. Zrušenie syntaxe a logických vzťahov jednak zrýchľujú tempo básnickej reči a zároveň umožňujú vyniknúť intuícii a obrazotvornosti.

Explikácia pojmu:

Vo futuristickej poetike paroliberismo predstavuje ďalší vývojový stupeň tzv. versoliberismo (slobodný verš), to je tendencia, ktorá uprednostňuje verš oslobodený od klasických metrických štruktúr odvodená od symbolizmu. Používal sa od založenia futurizmu roku 1909 po uverejnenie princípov oslobodených slov v Manifesto tecnico della letteratura futurista (Technický manifest futuristickej literatúry) z 11. mája 1912. O rok neskôr vyšiel manifest L’immaginazione senza fili e le parole in libertà (Voľná obrazotvornosť a oslobodené slová, 1913), v ktorom boli podrobnejšie rozobraté pojmy z predchádzajúceho manifestu (Davico Buonino 2009, 13 – 14). Niektoré hlavné znaky „oslobodených slov“ pripomínajú surrealistické (surrealizmus) používanie automatického písania, no podobnosť je to iba zdanlivá a povrchná (bližšie o vzťahu medzi futurizmom a surrealizmom por. De Maria 1975). Keď futuristi kombinujú slová, je možné, že sa niekedy stráca logická súvislosť, avšak hoci autor v duchu vie, že sa má nechať viesť voľným prúdom básnických obrazov, v skutočnosti nestráca úplne kontrolu nad tým, čo píše. Kým surrealisti nechávajú voľne plynúť prúd podvedomia a usilujú sa nijako nezasahovať. Využívaním tejto techniky sa futuristi vzdávajú používania jemných analógií a symbolistických metafor a dávajú prednosť priamemu vzťahu k zmyslovému vnímaniu, zrakovým a sluchovým podnetom, a takisto prekvapujú čitateľa slovami ponorenými v konkrétnej, zmyslovej skutočnosti.

Objav oslobodených slov predstavuje druhú fázu vývoja štylistickej koncepcie futurizmu, ktorá trvala od roku 1914 do 1944, teda až po oficiálny zánik talianskeho futurizmu. Hoci manifesty oslobodených slov pochádzajú z rokov 1912 a 1913, väčšina historikov kladie oficiálny začiatok do roku 1914. Tejto etape predchádzala etapa “slobodného verša”, ktorá trvala v rozmedzí rokov 1909 až 1914. V tomto období odklon od literárnej tradície pozostával v slobodnej tvorbe básnických veršov bez dodržiavania pravidiel klasickej metriky. Tento umelecký postup odvodený od symbolizmu napokon prekonali tým, že odmietli samotný verš a pravidlá syntaktickej stavby verša.

Technický manifest futuristickej literatúry je rozdelený na dve časti: pars costruens a pars destruens. V prvej časti autor vyjadruje odpor ku kultu psychológie a vnútorného života, ktorý sa usadil v literatúre, kritizuje vznešenosť umenia, jeho autonómne postavenie, estetickú hodnotu umenia a nakoniec odsudzuje racionálny kalkul a dáva do popredia hodnotu intuície a obrazotvornosti. Len tieto dve hodnoty dokážu skutočne vystihnúť podstatu matérie (Marinetti 1983, 49).

Aby sme prekonali klasickú poéziu, potrebujeme zapojiť do tvorby umelecké postupy, ktoré vyžadujú rozklad syntaxe. Použitie slovesa v tvare infinitívu sa lepšie prispôsobí k podstatnému menu, skôr ako k subjektu spisovateľa, je potrebné zrušiť prídavné meno, ktoré vyjadruje odtienky predmetu, vyžaduje preto zamyslenie a spomaľuje tak tempo, potrebujeme zrušiť príslovky, ktoré držia slová pokope a bránia slovám slobodne sa umiestniť na stránke textu. Nakoniec je vhodné nahradiť intrepunkčné znamienka matematickými a hudobnými symbolmi. Účinnosť týchto postupov sa zvýši použitím zdvojenia podstatného mena a hojným používaním analógie označenej ako „hlboká láska, ktorá spája vzdialené veci zdanlivo odlišné a nepriateľské“. (Marinetti 1914, 89) predovšetkým analógia dokáže vystihnúť podstatu matérie, sem smeruje, ako sme už naznačili, základ futuristických úvah, hovorí sa o „lyrickej obsesii matériou“ (Marinetti 1914, 92), ktorá sa dosahuje zničením subjektu v literatúre (Giannone 2012, 330-331).

Manifest z roku 1913 Voľná obrazotvornosť a oslobodené slová, uvádza pojmy „súbežnosť“ a „tlačiarenská revolúcia“. pojem „súbežnosť“ je odvodený od futuristického maliarstva a spočíva vo využívaní synestézie, ktorá umožňuje čitateľovi zachytiť zrakom dojmy patriace rozličným zmyslovým poliam a rôzne typy analógie, ktoré patria do maliarskej, hudobnej, čuchovej oblasti (Giannone 2012, 334).

Ďalšia inovácia sa týka grafickej stránky tvorby, ide o vizuálnu stránku skladieb s využitím oslobodených slov. Výrazová sila slov je zosilnená nielen ich grafickým usporiadaním na papieri, ale aj použitím rôznych farieb, rôznych typológií písma.