Operačné uzavretie
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Operative Schließung / Operative Geschlossenheit / Operationale Geschlossenheit HM FV (D)
Operational closure (En)
Explikácia pojmu
Z Luhmannovej všeobecnej teórie autopoetických
systémov vyplýva, že sociálne, ako aj kognitívne systémy sú operačne uzavreté
systémy. Na úrovni operácií systému nedochádza k prenikaniu do prostredia a ani
systémy, nachádzajúce sa v prostredí, nemôžu riadiť autopoietické procesy
daného operačne uzavretého systému. Operačná uzavretosť teda zabezpečuje
sebaorganizáciu systému. Systém sám svojimi vlastnými operáciami produkuje
svoje vlastné štruktúry.[1]
V Luhmanovej systematike je pojem operačnej uzavretosti významovo totožný
s pojmom autopoietickej reprudukcie, ktorý odmieta predstavu importu
informácií (sémantiky) z prostredia (pozri heslo SYSTÉM - PROSTREDIE). Luhmann
problém systému a prostredia reformuloval pomocou inej teórie, a to práve prostredníctvom
konceptu operačnej uzavretosti. Podľa tejto teórie sú teda systémy operačne
uzavreté systémy, ktoré ale môžu byť pozorované inými systémami, avšak len ako
súčasť ich prostredia. Tieto systémy sú navzájom štruktúrne prepojené (porovnaj
heslo ŠTRUKTÚRNE PREPOJENIE). Vďaka operačnej uzavretosti systémov však
o komunikácii nemôžeme hovoriť, ako sa to bežne tvrdí, ako
o činnosti, ale ako o udalosti.
Na teoréme operačnej uzavretosti systémov sú postavené
ďalšie dva pojmy, ktoré Luhmann striktne odlišuje: ide o koncept AUTOPOIÉZY a
koncept SEBAORGANIZÁCIE. Autopoiéza predstavuje determináciu stavu, ktorý
umožňuje ďalšie operácie prostredníctvom operácií toho istého systému,
sebaorganizácia sa chápe v zmysle vytvárania štruktúry prostredníctvom jej
vlastných operácií (Luhmann 2004, 101). Pojem operačné uzavretie je
reformuláciou tvrdenia, že autopoietický systém generuje operácie, ktoré
potrebuje na generovanie operácií prostredníctvom siete svojich vlastných
operácií. Autopoiéza teda znamená, že systém môže vytvárať svoje vlastné
operácie len prostredníctvom siete vlastných operácií.[2]
Systém teda generuje sám seba. Nielenže vytvára svoje vlastné štruktúry, ale je
autonómny aj na úrovni operácií. To značí, že systém môže disponovať
a formovať sa výlučne endogénnymi operáciami: „V systéme nie je nič iné
ako jeho vlastné operácie, čiže operácie zamerané na dve rôzne veci, na jednej
strane na tvorbu jeho vlastných štruktúr: štruktúry operačne uzavretého systému
musia byť budované pomocou jeho vlastných operácií. Inými slovami, štruktúry sa
neimportujú. Nazýva sa to ,sebaorganizácia‘. Na druhej strane má systém k
dispozícii len svoje vlastné operácie na určenie historického stavu alebo, ak
chceme, súčasnosti, z ktorej musí vychádzať všetko ostatné. Pokiaľ ide o
systém, súčasnosť je určená jeho vlastnými operáciami.“ (Luhmann 2004, 101)
Čo sa týka operačnej
uzavretosti a sebaorganizácie v rámci konceptu autopoiézy, treba
dodať, že autopoiéza nemusí nevyhnutne znamenať, že ten druh operácií, ktorým
sa systém (endogénne) reprodukuje, v prostredí tohto systému nemôže existovať.
To by bol úplne nepravdepodobný stav. V prostredí sociálnych systémov sa
nachádzajú iné sociálne systémy, v prostredí kognitívnych systémov sa
nachádzajú iné kognitívne systémy. V každom prípade sa ale reprodukčný
proces systému dokáže aplikovať iba na reprodukciu tohto systému.
Humberto R. Maturana a Francisco Varela reflektujú
fenomén operačnej uzavretosti vo vzťahu k nervovým systémom. Nervový
systém sa podieľa na operovaní organizmu ako istý mechanizmus vzájomne
prepojených cirkulácií, ktorý udržiava tie vnútorné stavy daného systému
v relatívnej stabilite, ktoré sú nevyhnutné na udržanie jeho vnútornej organizácie
ako celku. Dá sa teda hovoriť o operačnej uzavretosti v zmysle
koherentnosti nervového systému ako jeho základnej charakteristike. Nervový
systém teda predstavuje akúsi sieť operácií, v ktorej každá zmena vo vzťahoch
medzi jednotlivými jej zložkami spôsobuje ďalšie zmeny. Úlohou fungovania
nervového systému je zabezpečovať relatívnu stabilitu niektorých z týchto
vzťahov vzhľadom na istý druh perturbácií. To znamená, že operačný modus
nervového systému je úplne zosúladený s tým, že je ako taký relatívne stabilnou
zložkou živého systému, v ktorom každý stav vedie k inému stavu v tom istom
systéme. Operovanie systémov je preto cirkulačné. Systémy sú operačne uzavreté.
Z toho vyplýva, ako konštatujú Maturana a Varela: „(V)šetko poznanie
organizmu je činnosťou v zmysle senzoefektorických korelácií v oblastiach
štruktúrneho prepojenia, v ktorých existuje.“[3]
(Maturana – Varela 1987, 180 a n.)
[1] Napríklad jazyk sa dá vnímať iba
ako produkt komunikácie a nie ako niečo, čo je kreované percepčnými
výkonmi kognitívneho systému.
[2]
Porovnaj Varela – Maturana – Uribe 1974.
[3] „Daraus
resultiert, daß alles Erkennen eines Organismus ein Tun im Sinne
sensoeffektorischer Korrelationen in den Bereichen von Strukturkoppelung ist,
in denen er existiert.“
Bibliografia
Luhmann, Niklas. 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. by Dirk Baecker, 2. Auflage, Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.
Maturana, Humberto R., Francisco J. Varela: Der Baum der Erkenntnis - Wie wir die Welt durch unsere Wahrnehmung erschaffen - die biologischen Wurzeln des menschlichen Erkennens, Bern u.a. 1987.
Varela, Francisco J., Humberto R. Maturana, Ricardo Uribe. 1974. “Autopoiesis: The Organization of Living Systems, Its Characterization and a Model.” In: BioSystems. Amsterdam: North-Holland Publishing Company: 187–196.