Obrázková kniha
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Bilderbuch (D)
Picturebook (En)
Explikácia pojmu
Obrázková
kniha je médium kombinujúce textové[1]
(verbálne) a obrazové (vizuálne) elementy. V skoršom výskume literatúry pre deti a
mládež sa obrázková kniha označovala ako samostatný literárny žáner, v ktorom
zohrávajú významnú úlohu obrazové
(vizuálne) elementy, resp. ktorý sa bez vizuálnej zložky nezaobíde. Obrázkové
knihy sa vyznačujú súhrou verbálneho a vizuálneho textu v rôznej
proporcionalite, existujú aj obrázkové knihy bez verbálneho textu.[2]
V
historickom kontexte sa ilustrácie v detských knihách považovali za akýsi
doplnok písaného textu alebo mali dekoratívny charakter. Ilustrácia je však
v obrázkovej knihe oveľa viac než len transformácia verbálnych prvkov,
nejde o preklad jednej oblasti do druhej. Fakt, že sa obrazovej rovine
prikladá väčšia váha a upozorňuje sa na jedinečný vzťah medzi vizuálnou (obrazovou)
a verbálnou (jazykovou) zložkou, viedol v novších výskumoch
k tomu, že sa v prípade obrázkovej knihy nehovorí o ilustrácii, začala
sa používať kategória obraz. Na rozdiel od ilustrovaných kníh, v ktorých
ilustrácie iba doplňujúco vysvetľujú alebo komentujú text, obrázkové knihy
posledného obdobia stavajú na interdependenčnom pôsobení verbálneho
a vizuálneho naratívu (por. Nikolajeva 2001, Kurwinkel 2020).
Obrázková
kniha sa do konca 20. storočia ponímala ako špecifické médium detskej kultúry určené
pre mladšie deti v predčitateľskej, resp. ranej čitateľskej fáze,
v ktorej významnú úlohu zohráva sprostredkovateľ/ka čítajúci/a, resp.
komentujúci/a príbeh a predstavuje prvé (pred)čitateľské kontakty s literatúrou
a umením. Väčšina obrázkových kníh obsahuje príbehy.[3]
Existujú aj obrázkové knihy v rámci
literatúry faktu.[4]
V ostatnom období sa objavil celý rad náročných obrázkových kníh[5],
ktoré okrem dieťaťa oslovujú svojím posolstvom aj dospelého čitateľa nielen ako
sprostredkovateľa, ale aj ako adresáta. Vyznačujú sa originálnosťou,
inovatívnosťou, viacznačnosťou, nelineárnosťou, intertextovými odkazmi (nielen
na klasické diela detskej literatúry), intermediálnymi presahmi, sú komunikačne
a interpretačne otvorené pre viaceré cieľové skupiny s rôznym
skúsenostným horizontom[6],
vyzývajú na interakciu, opakované detailné pozorovanie, podnecujú fantáziu
a predstavivosť, kreatívne hľadanie nových súvislostí, prehodnocovanie a
(re)konštruovanie významov a iniciujú následnú komunikáciu. Intermediálne
variácie, oscilovanie medzi obrazovým a verbálnym textom majú vplyv na čitateľskú recepciu
a konkrétne recepčné situácie (por. heslo literatúra pre deti
a mládež, literatúra pre deti a mládež ako systém konania
a sociálny systém). Odkrývanie viacvrstvových dimenzií fikčného sveta znamená
neraz aj konfrontáciu s komplexnými existenciálnymi, filozofickými,
etickými, kultúrno-spoločenskými otázkami (por. Gal Drzewiecka – Lešková 2018; Gal Drzewiecka 2019).
Špecifikom
obrázkovej knihy je vzťah medzi obrazovým a textovým naratívom. Súhrou vizuálneho
a verbálneho komponentu vzniká zvláštna naratívna štruktúra. Nemecký
teoretik Jens Thiele uvádza: „V naratívnej obrázkovej knihe sa textové a
obrazové rozprávanie kombinuje viacvrstvovým spôsobom a vytvára celkový text.
Len vo vzájomnom prepojení a prieniku oboch „vlákien“ sa rozvíja „jazyk“
obrázkovej knihy“ (Thiele 2000, 230). Príbehy oboch naratívnych vrstiev (obrazovej
a textovej) môžu byť paralelné a navzájom na seba odkazujú. Často sa v slovnom
rozprávaní rozvíja myšlienka, ktorá sa odráža v obrazovej zložke, kde je
obohatená o ďalšie detaily. Obrázkové knihy, ktoré sú založené na takto
formovanej naratívnej štruktúre, sa vyznačujú oscilovaním obrazovej a verbálnej
roviny, spoločne tvoria naratívny materiál, ktorý nakoniec vytvorí príbeh.[7]
Existujú ale aj početné prípady, kedy obrazová a verbálna rovina netvoria
harmonický celok, kedy do seba nezapadajú a vyvolávajú iritáciu. Obrázkové
knihy s vysokou umelecko-estetickou kvalitou majú experimentálny hybridný
charakter, často siahajú po prvkoch z divadla, filmu, komiksu a i., stierajú
hranice medzi žánrami a médiami a prezentujú sa ako autonómne umelecké
artefakty. V 21. storočí vznikli viaceré pokusy o typologickú
klasifikáciu žánrových variantov[8],
ale aj modely na analýzu obrázkových kníh, ktoré zohľadňujú multimodalitu a intermedialitu
obrázkovej knihy ako formy umenia (Abraham – Knopf
2014; Staiger 2014; Kurwinkel 2017, Ritter 2016).
Fakt súhry obrazovej a textovej
zložky predstavuje výzvu pre výskum obrázkovej knihy. V poslednom období
sa táto oblasť výskumu značne rozdiferencovala, obraz a text sa už nevnímajú
ako samostatné znakové systémy, ktoré sa skúmajú izolovane, zohľadňuje sa
špecifický charakter obrázkovej knihy, ktorého konštitutívnym znakom je koexistencia
rôznych semiotických systémov.[9] Súčasné výskumné
iniciatívy sú pokusom o interdisciplinárne uchopenie tohto fenoménu,
prepájajú literárnovedné a umenovedné teoretické perspektívy, horizont výskumu však
siaha aj do pedagogických, psychologických, kognitívnych a mediálnych vied
ako príbuzných disciplín, ktoré majú vlastné pojmové inštrumentárium
a metódy výskumu. Podobne ako vo výskumoch obrázkovej knihy v Anglicku
(Nikolajeva 2001), Nemecku (Kurwinkel [2017], 2020; Abraham – Knopf [2014] 2019;
Dammers – Krichel – Staiger 2022), aj v Čechách (Urbanová, 2014) a na
Slovensku (por. Gal Drzewiecka 2018, 2019; Petáková 2019; Kolečáni
Lenčová – Dovičák 2023) pozorujeme snahy o spresnenie/zjednotenie
terminológie, jednotná systematická klasifikácia zostáva zatiaľ deziderátom. Z iniciatívy
teoretičiek/teoretikov z oblasti výskumu literatúry pre deti a mládež
vznikli tzv. „picturebook studies“. [10]
[1] Vo viacerých novších výskumoch
(Kurwinkel 2017; Petáková 2019;
Dammers – Krichel – Staiger 2022) sa pojem
„text“ používa v súvislosti s oboma zložkami, vizuálnou, ako aj
verbálnou (vizuálny text/verbálny text, v nemčine Schrifttext/Bildtext).
[1] Obrázkovú
knihu Jens Thiele považuje primárne za „naratívne médium.“
[2] Tzv. „tiché
knihy“/“nemé knihy“/“knihy bez slov“; angl. „silent books“/“wordless
books“; nem. „Bilderbücher ohne Text“.
[3] obrázkové
knihy s fikčným naratívom; angl. „Fiction Picturebooks“; nem. „fiktionale
Bilderbücher“
[4] obrázkové
knihy s nonfikčným naratívom; angl. „Nonfiction Picturebooks”; nem. „nicht fiktionale“, „faktuale
Bilderbücher“
[5] Vo frankofónnom
prostredí sa používa termín „album illustré“, Svatava Urbanová (2014) navrhuje
na označenie náročných umeleckých artefaktov („kniha – artefakt“) podobne, ako je to vo francúzštine, pojem „obrázkový
album“ (por. Urbanová 2014).
[6]
V anglickom a nemeckom prostredí sa používajú termíny „All-Age-Literatur“,
resp. „Crossover-Literatur“.
[7] Obrázkovú
knihu Jens Thiele považuje primárne za „naratívne médium.“
[8] Por.
Abraham – Knopf 2019.
[9] Por. Gal
Drzewiecka – Lešková 2018; Gal Drzewiecka 2019.
[10] Na podnet nemeckej teoretičky Bettiny
Kümmerling Meibauer bola v roku 2007 v Barcelone založená organizácia „European
Network of Picturebook Research“, ktorá pravidelne usporadúva konferencie. Na
Slovensku sa pod gesciou IBBY INŠTITÚTU paralelne k BIB organizujú konferencie
zamerané na výskum obrázkovej knihy (por.
https://www.bibiana.sk/sk/centrum-citania/sk-ibby/ibby-institut-bratislava/medzinarodne-konferencie-ibby-institutu-bratislava).
Bibliografia
Abraham, Ulf – Julia Knopf. [2014] 2019. Bilderbücher. Band 1. Theorie. Baltmannsweiler: Schneider Hohengehren.
Dammers, Ben – Anne Krichel – Michael Staiger. 2022. Bilderbuch. Theoretische Grundlagen und analytische Zugänge. Stuttgart: Metzler. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-05824-9
Gal Drzewiecka, Iveta. 2019. „Rekonštrukcia mentálnej dimenzie príbehu v recepcii textovoobrazových naratívov (na príklade obrazových kníh o. Lavieho a w. Erlbrucha medveď, ktorý tam nebol a s. Tana stratená vec) / Reconstruction of conceptual dimensions of story in reception of text-pictorial narratives (the case of the Bear who wasn’t there by O. Lavie and W. Erlbruch; and the Lost thing by S. Tan)“ O dieťati, jazyku, literatúre/on child, language and literature, VII, 2: 32 – 45.
Kolečáni Lenčová, Ivica – Mária Dovičák. 2023. Literatúra digitálne: obrázková kniha, komiks a digitálne médiá. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave.
Kurwinkel, Tobias. [2017] 2020. Bilderbuchanalyse. Narrativik – Ästhetik – Didaktik. Tübingen: Narr Francke Attempto Verlag. DOI: 10.36198/9783838548265
Nikolajeva, Maria und Carole Scott. 2001. How Picturebooks Work. New York: Garland.
Petáková, Dominika. 2019. „K teórii a terminológii (verbálno-) obrazových naratívov a ich poetologickým špecifikám / Remarks on theory and terminology of (verbal-) visual narratives and the aspects of their poetics.“ O dieťati, jazyku, literatúre/on child, language and literature, VII, 2: 7 – 19.
Ritter, Michael. 2016. „Übergangsphänomene. Neue Bilderbücher zwischen analoger und digitaler Medienformate.“ In Wie im Bilderbuch. Zur Aktualität eines Medienphänomens, eds. Arno Rußegger – Anja Wallner, 8 – 20. Insbruck – Wien – Bozen: StudienVerlag.
Steiger, Michael. 2014. „Erzählen mit Bild-Schrifttext-Kombinationen Ein fünfdimensionales Modell der Bilderbuchanalyse.“ In Bilderbücher. Band 1. Theorie, 11 – 23. Baltmannsweiler: Schneider Hohengehren.
Thiele, Jens. [2000] 2003. Das Bilderbuch. Ästhetik – Theorie – Analyse – Didaktik – Rezeption. Oldenburg: Isensee, Florian.
Urbanová, Svatava. 2014. Alba – nový knižní fenomén. In Studia Slavica XVIII, 1: 75 – 82.