Mutácia

Najradikálnejší typ prepisu, ktorý prináša celkom iný obraz o udalostiach a postavách pôvodného príbehu.

 Autor mutácie uplatňuje iné kritériá hodnotenia, často pozmeňuje naratívne funkcie, hierarchickú zostavu a vzájomné vzťahy protagonistov, ukazuje známe epizódy deja z odlišného uhľa pohľadu, alebo explicitne vyvracia niektoré tvrdenia rozprávača. V dôsledku toho dochádza k dekonštrukcii fikčného sveta pretextu, spochybňuje sa jeho legitimita (Doležel 2003, 203). Vzťah prepisu k pôvodnému dielu je preto vďaka nezlučiteľných paralelných konštatovaní plný napätia a protirečení. Mutáciou sa tvoria polemické protisvety, ktoré neraz vyzývajú čitateľov k zásadnému prehodnoteniu dovtedy platných interpretácií kanonizovaného pretextu.

 Román Johna Maxwella Cotzeeho Foe (1986) konfrontuje čitateľa s celkom iným portrétom Robinsona Crusoea, ako je známy z románu Daniela Defoea. Robinson v tomto príbehu nie je kultúrny héros, ani budovateľ civilizácie. Na ostrove iba vegetuje, nevedie si denník a vôbec sa nezaujíma o svet okolo seba. Cotzee v rámci rafinovane stavanej poetiky, zakomponovaním ženskej perspektívy (Susan Barton), perspektívy otroka (Piatok), autora originálu (Mr. Foe) a anonymného narátora spochybňuje pravdivosť pôvodného príbehu.

Osobnosť Robinsona a jeho životný príbeh je vystavený napospas subjektívnym interpretáciám zapisovateľov, ktorí si v mnohých ohľadoch vzájomne protirečia. 

Uplatnením metafiktívnych postupov sa v románe viackrát tematizuje a rôznym spôsobom reflektuje samotný akt prepisovania vlastných a cudzích textov a stierajú sa hranice medzi reálnym svetom a fikciou, ako aj medzi jednotlivými naratívnymi fikčnými svetmi. Podľa Doležela je Foe politicky zameraná polemika s kanonickým dielom (Doležel 2003, 212), s ktorým nezdieľa totožný fikčný svet, skôr vytvára jeho „zvrchovanú alternatívu“ (219).

 Mutácie často vznikajú morálnym prerámovaním (Jenkins 2019, 243) pôvodného príbehu, najmä čo sa týka prehodnotenia charakteru protagonistov a povahy ich činov. V poviedke Neila Gaimana Snow, Glass, Apples sa z pozitívnych postáv pôvodnej rozprávky o Snehulienke (Snehulienka, trpaslíci, princ) stávajú zákerní manipulátori a bosorka, ktorá príbeh vyrozpráva, je zobrazená ako ich obeť.