Medzislovný predel
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Word boundary (En)
Explikácia pojmu
Medzislovný
predel sa ako jeden z fonologických prostriedkov slova (spolu s ďalšími
prostriedkami ako kvantita, prízvuk a členenie na slabiky) podieľa na
výstavbe slovenského verša. Vzhľadom na fonologicko-delimitačnú funkciu
prízvuku v slovenčine (na rozdiel od kvantity neslúži na významové
rozlíšenie slov, ale na ich rozhraničenie) a jeho viazaním na prvú slabiku
slova je vedno s prízvukom rytmotvorným činiteľom slovenského verša. V závislosti
od toho, či medzislovný predel spadá na hranicu alebo doprostred stopy, môže
nadobúdať podobu dierézy alebo cezúry. Podľa Františka Mika (1963, 15)
„[s]lovenský spisovný prízvuk na prvej slabike signalizuje medzislovný predel,
ktorý je väčšinou aj medzitaktovým predelom“. Medzislovný predel je spolu s
pauzou jedným zo signálov polveršovej dierézy pri ustálených typoch verša, akým
je napr. alexandrín v úryvku z básne Jána Kostru „Ave Eva“:
Večne
tu zostáva. Lež ten, čo sa s ňou lúči,
zahynie,
zahynie jak v sústredenom lúči,
ktorý
ho dostihne cez temnosť bezbrehú.
Vidíš
ju skláňať sa, je smutná pre nehu,
vidíš
ju vo svetle, a to je smrtonosné,
skutočnosť
na dosah fosforeskuje vo sne
lež
nedočiahneš ju. V tebe je zakliata.
Navždy
si odišiel. V tebe je odliata.
Bibliografia
Levý, Jiří. 1966. „Sémantika verše“. Litteraria. O literárnej avantgarde, roč. IX (1966), s. 17 – 42.
Miko, František. 1963. „Rytmus v próze“. Litteraria. Literatúra a jazyk, roč. VI (1963), s. 5 – 61.
Sabol Ján. 1983. Teória literatúry. Základy slovenskej verzológie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. 190 s.
Sabol Ján. 2004. „Metamorfózy kvantity v spisovnej slovenčine“. Studia Academica Slovaca 33. Prednášky XL. letnej školy slovenského jazyka a kultúry. Bratislava, STIMUL, s. 183 – 203.