Kritická analýza diskurzov
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Kritische Diskursanalyse (D)
Critical discourse analysis (En)
Explikácia pojmu
Označenie
kritická analýza diskurzov sa dnes zvyčajne používa na rôzne modely výskumu
diskurzov, ktoré kombinujú opis a interpretáciu empirických dát s kritickým
komentárom zameraným na sociálnu intervenciu. Kritická analýza diskurzov sa
zameriava na identifikáciu často mlčky predpokladaných (manipulatívnych,
vykorisťovateľských a pod.) súvislostí medzi jazykovými a sociálnymi
štruktúrami a chce prispieť k praktickému zlepšeniu komunikačných vzťahov
v inštitucionálnych kontextoch, ktoré forsírujú sociálnu nerovnosť.
Prístupy
kritickej analýzy diskurzov sú založené na rôznych teoretických a
metodologických rámcoch a stoja čiastočne v konkurencii k deskriptívnym
formám analýzy diskurzov (hlavne podľa Foucaulta). V lingvisticky
orientovaných analýzach diskurzov sa zvyčajne zdôrazňuje, že cieľom nie je
objekt skúmania kritizovať, ale iba ho opísať. Intervencie v snahe
o korekciu v mocenských vzťahoch v diskurzoch sa z pohľadu
lingvisticky orientovaných analýz diskurzov považujú za nevedecké.
Koncept
kritickej analýzy diskurzov vyvinuli Siegfried a Margarete Jägerovci v
spolupráci s Duisburským inštitútom pre lingvistický a sociálny výskum.[1] Približne od 90. rokov 20. storočia pracujú
na projekte aplikovanej teórie diskurzov založenej na prácach Michela Foucaulta
a Jürgena Linka. Ide o model kvalitatívneho sociálneho výskumu, ktorý poskytuje
súbor nástrojov na empirické analýzy.[2] Možnosti
využitia kritickej analýzy diskurzov sa zameriavajú najmä na diskurzy
sociálnych konfliktov. Ide o analýzu súčasných diskurzov a ich vplyvu na moc.
Tento
model nie je lingvistický alebo literárnovedný v tradičnom zmysle slova, ale
odovzdáva signifikantné impulzy aj do týchto dvoch disciplín. Lepšie povedané,
kritická analýza diskurzov prekračuje
hranice lingvistiky a literárnej vedy tým, že sa zameriava na analýzu diskurzu
a dispozitívov, ktoré chápe ako procesy či sekvencie poznania spoločností v
istom čase. V tomto ohľade analýza diskurzu nie je pomocnou vedou pre iné
spoločenskovedné disciplíny, ale zasahuje do nich skôr transdisciplinárne
(vrátane prírodných vied). Ide teda o prierezovú disciplínu. Sociálna realita
sa v diskurzoch neodráža, ale diskurzy vedú vlastný život tým, že túto realitu
formujú, resp. umožňujú vznik sociálnej reality.
Rôzne diskurzy sú prepojené, resp. sa vzájomne prelínajú, tvoria
diskurzný šum, ktorý vedie k zhlukovaniu diskurzov. Úlohou analýzy diskurzov je
tieto zhluky rozpliesť. K tomu prispieva analýza kolektívnej symboliky
(kultúrnych stereotypov, hlavne katachréz): „Analýza kolektívnej symboliky
vrátane katachréz predstavuje kritický moment analýzy diskurzov.“[3]
Jägerov prístup vychádza z diela Michela Foucaulta, ako aj z jeho
rozvinutia v rámci teórie a analýzy interdiskurzov literárnym vedcom Jürgenom
Linkom.[4]
Podobne ako Link, aj Jäger sa zaoberá predovšetkým mocenským vplyvom diskurzov,
kolektívnou symbolikou, ktorá prispieva k prepojeniu rôznych diskurzných
trajektórií. Analyzuje fungovanie diskurzov ako entít, ktoré legitimizujú a
zabezpečujú moc v spoločnosti (Jäger – Jäger 2007, 19).[5]
Zachytáva to, čo možno povedať, takisto všetky výpovede, ktoré sú (môžu byť)
vyslovené v určitej spoločnosti v určitom čase. Skúma ale aj stratégie, ktorými
sa pole toho, čo možno povedať, rozširuje alebo zužuje.[6]
Podobne ako Link, aj Jäger sa zaoberá analýzou mocenského vplyvu
diskurzov. Analýza má slúžiť predovšetkým na kritiku dominantných diskurzov a
na spochybňovanie hraníc, ktoré vytvárajú polia výpovednosti diskurzov. Diskurz
pritom Jäger definuje ako „tok vedomostí alebo sociálnych zásob vedomostí v čase.“[7]
Diskurz ako celok je formujúcim, regulačným orgánom.
Kritická
analýza diskurzov sa zaoberá obsahmi
všetkého druhu. Jej cieľom je ukázať, čo sa dá v spoločnosti povedať alebo
myslieť, a zároveň, čo sa nedá povedať alebo sa nehovorí. Jäger sa hlavne
pokúša spojiť analýzu diskurzov s analýzou dispozitívov.
Kritická
analýza diskurzov má za cieľ určiť
platné poznanie diskurzov alebo dispozitívov, odkryť príslušné prepojenie medzi
poznaním a mocou.[8] Z tohto ústredného cieľa sa
odvíjajú nasledovné otázky, na ktoré kritická analýza diskurzov hľadá
konkrétne odpovede : Čo je platné
poznanie?; Ako vzniká, ako sa reprodukuje a traduje?; Akú funkciu má pre
konštituovanie subjektov?; Aký vplyv má na rozvoj spoločnosti?[9]
Kritická analýza diskurzov súvisí s teóriou interdiskurzov tým, že
sa vzťahuje tak na každodenné poznanie (interdiskurzy), ako aj na platné
poznanie špeciálnych diskurzov (vedecké poznanie). Ľudia čerpajú toto poznanie
z príslušných diskurzných kontextov.
V spektre kritickej analýzy diskurzov silno rezonuje aj model Teuna A. van Dijka, ktorý sa vo svojom prístupe
zameriava na vzťah medzi diskurzom, poznaním a spoločnosťou. Zdôrazňuje pritom
význam sociálnej kognície a vedomostí ako rozhrania medzi diskurznými a
sociálnymi praktikami.[10]
Van Dijk operacionalizuje nielen produkciu diskurzov a porozumenie v rámci
nich (prioritne z perspektívy analýzy poznania), ale aj koncept kontextu, ktorý
rozkrýva prostredníctvom kognitívnych situačných modelov. Pritom sa pýta, akú
úlohu zohrávajú zástupcovia inštitúcií v diskurzných konštitúciách pri
(re)produkcii diskriminačných mentálnych reprezentácií voči konkrétnym
sociálnym skupinám a do akej miery kolportujú príslušné predsudky. Jeho kritika
sa zameriava na propozičné štruktúry diskurzu. Novšie extenzie tohto modelu sa
snažia nadviazať na teórie kognitívnej lingvistiky.[11]
Významný podiel na rozvíjaní kritickej analýzy diskurzov má aj tzv.
Viedenský model a skupina okolo Ruth Wodak, Martina Reisigla a i. Do
centra pozornosti sa často dostáva historický rozmer diskurzov, pričom sa
sústreďuje na kontroverzné fenomény (fašizmus, antisemitizmus, nacionalizmus,
rasizmus etc.) v Rakúsku, Nemecku, ale aj inde.[12] Prostredníctvom
kritickej analýzy jazyka predstavitelia Viedenského modelu poukazujú na spôsoby
relativizovania, resp. ospravedlňovania v kontexte spomínaných
problematík, ale aj na disproporcie v inštitucionálnej komunikácii (hierarchie
napr. v medicíne). Ruth Wodak, ktorá sa zameriava predovšetkým na historický
rozmer reálnych komunikačných procesov, sa sústreďuje na sociálno-kritické
témy, pričom nevychádza z foucaultovského chápania diskurzu. Diskurz definuje
ako sociálnu prax.[13]
[1]
Duisburger Institut für Sprach- und Sozialforschung (www.diss-duisburg.de)
[2] Por. Jäger
2000.
[3] Por. Jäger 2001, 84.
[4]
Najplodnejší prístup pre analýzu diskurzov v nadväznosti na Michela Foucaulta
vyvinul literárny a kulturologický vedec Jürgen Link.
[5] Por.
Jäger – Jäger 2007.
[6] Por.
Jäger 2001, 83 – 84.
[7] Por. Jäger
1999.
[8] Por.
Jäger 2001, 81.
[9] Por. Jäger 2001, 81.
[10] Por. Van
Dijk 1990.
[11] Por.
Koller 2005, 199 – 224.
[12] Por.
Reisigl – Wodak 2001; Wodak 1990; Wodak a kol. 1998.
[13] Por.
bližšie Bluhm – Deissler – Scharloth 2000; Fairclough – Wodak 1997; Keller – Hirseland
– Schneider 2001b; Wodak – Cillia – Reisigl a kol. 1998, 41 ff.
Bibliografia
Baker, Paul – Costas Gabrielatos – Majid Khosravinik – Michal Krzyzanowski – Tony McEnery – Ruth Wodak. 2008. „A useful methodological synergy? Combining critical discourse analysis and corpus linguistics to examine discourses of refugees and asylum seekers in the UK press.“ Discourse & Society 19, 3: 273 – 305. DOI: https://doi.org/10.1177/0957926508088962.
Billig, M. 2003. „Critical discourse analysis and the rhetoric of critique.“ In Critical discourse analysis: Theory and interdisciplinarity, eds. Gilbert Weiss – Ruth Wodak, 35 – 46. London: Palgrave Macmillan. DOI: https://doi.org/10.1057/9780230514560_2.
Bluhm, Claudia – Dirk Deissler – Joachim Scharloth, eds. 2000. „Linguistische Diskursanalyse: Überblick, Probleme, Perspektiven.“ Sprache und Literatur in Wissenschaft und Unterricht 88, 3 – 19.
Dijk, Teun A. van. 1991. Racism and the Press. London: Routledge.
Dijk, Teun A. van. 1993. „Principles of Critical Discourse Analysis.“ Discourse & Society 4, 2: 249 – 283. DOI: https://doi.org/10.1177/0957926593004002006.
Dijk, Teun A. van. 2001. „Multidisciplinary CDA: A Plea for Diversity.“ In Methods of Critical Discourse Analysis, eds. Ruth Wodak – Michael Meyer, 95 – 120. London: Sage.
https://hdl.handle.net/11245/1.203556.
Dijk, Teun A. van. 2009. „Critical Discourse Studies. A sociocognitive Approach.“ In Methods of Critical Discourse Analysis, eds. Ruth Wodak – Michael Meyer, 62 – 86. London: Sage.
Dijk, Teun A. van. 2017. „Socio-Cognitive Discourse Studies.“ In The Routledge Handbook of Critical Discourse Studies, eds. John Flowerdew – John E. Richardson, 26 – 43. London – New York: Routledge.
Fairclough, Norman – Ruth Wodak. 1997. „ Critical Discourse Analysis.“ In Discourse as Social Interaction, ed. Teun A. van Dijk, 258 – 284. London – Thousand Oaks – New Delhi: SAGE.
Flowerdew, John – John E. Richardson, eds. 2017. The Routledge Handbook of Critical Discourse Studies-Routledge. London – New York: Routledge.
Jäger, Margarete – Jäger, Siegfried. 2007. Deutungskämpfe. Theorie und Praxis Kritischer Diskursanalyse. Wiesbaden: VS Verlag. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-531-90387-3.
Jäger, Siegfried – Jens Zimmermann, eds. v spolupráci s Diskurswerkstatt. 2010, eds. Lexikon Kritische Diskursanalyse. Eine Werkzeugkiste. Münster: Unrast.
Jäger, Siegfried, ed. [2008] 2019. Wie kritisch ist die Kritische Diskursanalyse? Ansätze zu einer Wende kritischer Wissenschaft. Münster: Unrast.
Jäger, Siegfried. [1993] 1999. Kritische Diskursanalyse. Eine Einführung. Duisburg: Duisburger Institut für Sprach- und Sozialforschung. (DISS-Studien)
Jäger, Siegfried. 2000. „Von deutschen Einzeltätern und ausländischen Banden.“ In Migranten und Medien, eds. Heribert Schatz – Christina Holtz-Bacha – Jörg-Uwe Nieland, eds. Wiesbaden: VS Verlag für Sozialwissenschaften. https://doi.org/10.1007/978-3-663-07794-7_15.
Jäger, Siegfried. 2001. „Diskurs und Wissen. Theoretische und methodische Aspekte einer Kritischen Diskursund Dispositivanalyse.“ In Handbuch Sozialwissenschaftliche Diskursanalyse. Band I. Theorien und Methoden, eds. Reiner Keller – Andreas Hirseland – Werner Schneider – Willy Viehöver, 81 – 112. Opladen: Leske + Budrich.
Keller, Reiner – Andreas Hirseland – Werner Schneider – Willy Viehöver, eds. 2001. Handbuch Sozialwissenschaftliche Diskursanalyse. Band I: Theorien und Methoden. Opladen: Leske + Budrich. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-322-99906-1.
Keller, Reiner – Andreas Hirseland – Werner Schneider, eds. 2001a. „ Zur Aktualität sozialwissenschaftlicher Diskursanalyse. Eine Einführung.“ In Handbuch sozialwissenschaftlicher Diskursanalyse, eds. Reiner Keller – Andreas Hirseland – Werner Schneider, 7 – 27. Opladen: Leske + Budrich. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-322-99906-1_1.
Koller, Veronika. 2005. Critical Discourse Analysis and Social Cognition: Evidence from Business Media Discourse. Discourse & Society 16, 2: 199 – 224. DOI:
https://doi.org/10.1177/0957926505049621.
Kutscher, Nadja. 2023. Das Narrativ vom »großen Austausch«. Rassismus, Sexismus und Antifeminismus im neurechten Untergangsmythos. Bielefeld: transcript Verlag.
DOI: 10.14361/9783839469668.
Musolff, Andreas. 2004. Metaphor and political discourse: Analogical reasoning in debates about Europe. London: Palgrave Macmillan. DOI: https://doi.org/10.1057/9780230504516.
Reisigl, Martin – Friedemann Vogel. 2020. „Kritische Diskursanalyse/CDA.“ In Handbuch Sprachkritik, eds. Thomas Niehr – Jörg Kilian – Jürgen Schiewe, 189 – 195. Berlin: J. B. Metzler Verlag. DOI: https://doi.org/10.1007/978-3-476-04852-3_24.
Reisigl, Martin – Ruth Wodak. 2001. Discourse and Discrimination. Rhetorics of Racism and Antisemitism. London: Routledge.
Van Dijk, Teun A. 1983. „Discourse analysis: Its development and application to the structures of news.“ Journal of communication 33, 2: 20 – 43.
Van Dijk, Teun A. 1989. „Mediating racism. The role of the media in the reproduction of racism.“ In Language, Power and Ideology: Studies in political discourse, ed. Ruth Wodak, 199 – 226. Amsterdam: John Benjamins. DOI: https://doi.org/10.1075/ct.7.15dij.
Van Dijk, Teun A. 1990. „Social cognition and discourse.“ In Handbook of language and social psychology, eds. Howard Giles – W. Peter Robinson, 163 – 183. Chichester: John Wiley & Sons.
Van Dijk, Teun A. 1993a. Elite discourse and racism. Newbury Park, CA: SAGE. DOI: https://doi.org/10.4135/9781483326184.
Van Dijk, Teun A. 1993b. „Principles of critical discourse analysis.“ Discourse & Society 4, 2: 249 – 283. DOI: https://doi.org/10.1177/0957926593004002006.
Van Dijk, Teun A. 1995. „Aims of Critical Discourse Analysis.“ Japanese Discourse 1, 1:17 – 28. https://hdl.handle.net/11245/1.117953.
Van Dijk, Teun A. 1996. „Opinions and Ideologies in Editorials“, paper for the International Symposium of Critical Discourse Analysis. Language, Social Life and Critical Thought, Athens 14–16 December 1995 (second draft 1996). http://www.hum.uva.ni/teun/editoria.htm.
Van Dijk, Teun A. 2000. „New(s) Racism: A discourse analytical approach.“ In Ethnic Minorities and the Media, ed. Simon Cottle, 33 – 49. Milton Keynes, UK: Open University Press. https://hdl.handle.net/11245/1.203737.
Van Dijk, Teun A. 2001. „Critical Discourse Analysis.“ In The Handbook of Discourse Analysis, eds. Deborah Schiffrin – Deborah Tannen – Heidi E. Hamilton, 352 – 371. Malden, MA.: Blackwell Publishers.
Van Dijk, Teun A. 2002. „Discourse and racism.“ In The Blackwell Companion to Racial and Ethnic Studies, eds. D. Goldberg & J. Solomos, 145 – 159. Oxford: Blackwell.
Van Dijk, Teun A. 2006. „Racism and the European Press. Statement for the meeting of the European Commission against Racism and Intolerance (ECRI).“ In Proceedings Combating Racism while respecting freedom of expression. Strasbourg: Council of Europe.
Van Dijk, Teun A. 2008. Discourse and power. New York: Palgrave Macmillan.
Gilbert – Ruth Wodak. 2003. „Introduction: Theory, interdisciplinarity and critical discourse analysis.“ In Critical discourse analysis: Theory and interdisciplinarity, eds. Gilbert Weiss – Ruth Wodak, 1 – 32. London: Palgrave Macmillan. DOI: https://doi.org/10.1057/9780230514560_1.
Wodak, Ruth – Michael Meyer [2001] 2009. Methods of critical discourse analysis. London: SAGE. DOI: https://doi.org/10.4135/9780857028020.
Wodak, Ruth – Rudolf de Cillia – Martin Reisigl – Karin Liebhart – Klaus Hofstätter. 1998. Zur diskursiven Konstruktion nationaler Identität. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Wodak, Ruth –Peter Nowak – Johanna Pelikan – Helmut Gruber – Rudolf de Cillia – Richard Mitten. 1990. „Wir sind alle unschuldige Täter!“ Diskurshistorische Studien zum Nachkriegsantisemitismus. Frankfurt am Main: Suhrkamp.