Knižná obálka

Štruktúrovaný celok verbálnych a vizuálnych paratextov, ktorý má ochrannú, dekoratívnu, informatívno-anticipačnú, znakovú a reklamnú funkciu. Medzi jej základné zložky patria: meno autora, titul, podtitul, čas a miesto vydania, meno či logo vydavateľa a ilustrácia.

  

Spočiatku mala obálka predovšetkým či výhradne ochrannú funkciu: chránila knihu pred opotrebovaním. Potom k tomu pribudla skromná informatívna funkcia: sprostredkovanie základných informácií o diele (titul a meno autora). Vývinom technológií a rozšírením nových materiálov sa začali uplatňovať aj farby a obrazové motívy, najmä na signalizáciu žánru a témy, čím obálka získala na vizuálnej atraktívnosti. Vznik ilustrovaných obálok túto tendenciu ešte posilnila, hlavne v prípadoch, keď na vyhotovenie titulných obrazov boli oslovený významní umelci (maliari, grafici). Postupne sa na obálku pridávali ďalšie a ďalšie jazykové a vizuálne elementy (logo vydavateľa, fotografia autora, zábery z filmovej adaptácie románu, venovania, citáty z recenzií), čím vydavateľstvá už sledovali hlavne komerčné ciele. Vychádzali zo spoznania, čo je dnes už samozrejmé: obálka robí z literárneho diela tovar, t. j. knihu na predaj (o historickom vývine obálok pozri: Sonzogni 2011, 16 –20).

 

Knižná obálka znamená pre príjemcu často prvý fyzický alebo vizuálny kontakt s dielom, preto je dôležité aby v dostatočnej miere upútala na seba pozornosť. Komunikačným zámerom obálky v súčasnosti nie je iba sprostredkovať základné bibliografické údaje a anotáciu deja, ale aj predbežne (o)hodnotiť umelecký text. Priamo, deklaratívnymi tvrdeniami (citovaním uznávaných literárnych, intelektuálnych a umeleckých autorít), alebo nepriamo, pomocou intertextuálnych a intermediálnych alúzií a rovnako aj uvádzaním získaných ocenení, číselných indikátorov populárnosti a čitateľského ohlasu. Obálka je teda aj výzva a vnuknutie, motivuje, nabáda zákazníkov ku kúpe tovaru, zásadným spôsobom formuje teda nielen estetické, ale aj a spotrebiteľské postoje čitateľov.

 

Znakovosť knižnej obálky sa prejavuje jednak v povahe jej konštitutívnych zložiek,   a jednak v reprezentatívnej funkcii. Obálka pozostáva z  jazykových a vizuálnych znakov, ktoré sa zoskupujú do vyšších útvarov, vytvárajúc ustálené znakové dvojice (meno autora + titul, titul + podtitul, titul + ilustrácia, meno a fotografia autora,) znakové trojice (meno autora + titul + podtitul) a znakové rady (citáty z textov kritickej recepcie diela). Z hľadiska zmyslového pôsobenia ide v prevažnej miere o viditeľné znaky, do procesu poznávania a následnej interpretácie obálky sú však zapojené aj hmatové (taktilné) znaky (hmat použitého materiálu) a prípadne i olfaktorické znaky (vôňa papiera).

 

Obálka ako celok je znakom aj v tom zmysle, že zastupuje, reprezentuje dielo na základe princípu pars pro toto v rôznych situáciách a pri rôznych okolnostiach (tlačené a online katalógy kníh vydavateľstiev a obchodov, recenzné rubriky literárnych časopisov, plagáty, booktrailery, televízne reklamy a pod.). Ako v prípade akýchkoľvek iných znakov je to iba parciálny a zjednodušený spôsob reprezentácie, nositeľ znaku (reprezentamen) totiž zastupuje svoj objekt vždy iba z istého aspektu, pretože je vždy jednoduchší, ako vec (denotát), ktorú zastupuje. V tomto prípade sa táto neúmernosť stáva evidentnou v momente, keď obálku porovnáme s významovou bohatosťou a komplexnosťou textu. Obálka zastupuje dielo s ohľadom na osobu autora, na tematické, žánrové, štýlové, literárnohistorické a medziumelecké vlastnosti a súvislosti jeho tvorby a daného textu, ktoré môžu byť signalizované prostredníctvom slov, viet, čísel a obrazov. Autorské a vydavateľské paratexty na obálke možno vnímať z tohto pohľadu ako interpretanty, vďaka ktorým vidíme a spoznávame dielo z rôznych perspektív. Z rovnakého dôvodu definuje knižnú obálku ako intersemiotický preklad textu Marco Sonzogni (2011, 5).

 

Knižná obálka s vysokou koncentráciou paratextov predstavuje prechodnú, hraničnú zónu medzi reálnym, vonkajším svetom a vnútorným, fiktívnym svetom literárneho diela. Túto jej dvojtvárnosť možno priblížiť pomocou opozície fyzického a imaginárneho priestoru. Ak knihu držíme v ruke a dotýkame sa obálky, má pre nás „hmatateľnú“ prítomnosť, percipujeme jej fyzické parametre (rozmery, formát, povrch materiálu, farebnosť) a štruktúru (predná a zadná strana obálky, chrbát, záklopka). Cítime aj váhu knihy, ktorej je neoddeliteľnou súčasťou. Zároveň nás však už slová a obrazy vťahujú do imaginárneho sveta diela, ktorý sa v našom vedomí akurát začína iba formovať. Najsilnejšie impulzy v tomto smere vychádzajú z titulu, podtitulu a z prípadnej ilustrácie na prednej strane obálky.

 

Knižná obálka je teda členitý, štruktúrovaný priestor znakov, vyznačujúci sa sémantickou nasýtenosťou a relatívnou uzavretosťou. Preto iba relatívnou, lebo jej funkciou je práveže otváranie týchto štruktúr prostredníctvom navodenia rôznych asociácií, ktoré robia hranice medzi fyzickým a imaginárnym priestorom priechodným. Kniha bez akýchkoľvek paratextov zostáva skôr fyzickým predmetom a priestorom, znakovú funkciu si (naplno) získava práve vďaka indíciám slov a obrazov na obálke.

 

Z povahy paratextov vyplýva, že nám ponúkajú možnosť buď vstúpiť dovnútra, alebo sa vrátiť späť (Genette 1997, 2). Z pohľadu literárnovednej analýza obálky však nemôžeme zostať iba pri zatvorenej knihe, interpret nemôže súdiť iba na základe zovňajšku, musí to robiť s vedomím diela, t. j. musí vychádzať zo skúseností s otvorenou a prečítanou knihou (o základnej opozícii zatvorenej a otvorenej knihy z pohľadu knižného dizajnu pozri: Wunderlich 2019). Informácie a sugescie o knihe, ktoré nám ponúka obálka, musia byť konfrontované s individuálnym recepčným imagenom interpreta. Pretože obálka je iba prísľub: niečo naznačuje a predznamenáva, čo je však potrebné následne ešte preveriť. 

 

Výskum knižnej obálky je z podstaty javu interdisciplinárne zamerané (Szczęśniak 2011), ukazuje sa v priesečníku záujmov a výskumných aspektov literárnej teórie, knihovedy, knižného a grafického dizajnu, semiotiky, vizuálnych, mediálnych a kultúrnych štúdií (Bertram – Leving red. 2014, Pavelka 2011, ). Skúmajú sa aj e-kníh. Práve vďaka tejto všestrannej synergii sa dôrazne poukázalo na to, že knihy nie sú len literárnymi textami, ale aj materiálnymi objektmi so silným vizuálnym rozmerom (Sonzogni 2011, 18).