Fan fiction

Neprofesionálna a non profitná literárna produkcia členov fanúšikovskej komunity (fandomu), ktorá sa zakladá na rôznych spôsoboch prepisu kanonických príbehov populárnej kultúry. Podkladom vzniku fan fiction nie sú iba literárne diela (predovšetkým romány), ale takisto aj filmy, televízne seriály, animácie, komiksy, populárne hudobné skladby a iné, často mediálne hybridné formy.

 Fan fiction možno vnímať ako istú formu intertextuálne alebo intermediálne orientovaného kreatívneho písania, ktoré sa zakladá na alternatívnych riešeniach, doplňujúcich korekciách, nezvyčajných či šokujúcich kombináciách. Uplatňujú sa v nich všetky tri druhy prepisov (transpozícia, rozšírenie, mutácia), pričom dominantné zastúpenie tu má mutácia. Časté sú paródie, transformácie s komickým efektom a žánrové kontaminácie.

 Fan fiction sa v zásade rodí z vlastného potešenia, pričom prepisovanie môže mať rôzne motivácie. Niekedy je to iba hiát, alebo inkonzistencia v kanonickom príbehu, ktoré akoby „volajú“ po doplnení či vysvetlení, ale môže ním byť aj nespokojnosť, netrpezlivosť či smútok fanúšikov. Čitateľ-fanúšik sa nevie stotožniť s autorským riešením príbehu, a preto prichádza s vlastnou, „korigovanou“ verziou originálu. Fan fiction vzniká aj s cieľom skrátenia čakacej doby: čitateľ sa nevie dočkať avizovaného pokračovania dobrodružstiev svojich obľúbených hrdinov a preberie to do vlastných rúk. Spúšťačom tvorby sa niekedy stáva ukončenie série autorom, resp. smrť protagonistov, čo vedie niektorých sklamaných fanúšikov k ich „vzkrieseniu“ vo forme nových príbehov (prequel, sequel). A treba spomenúť aj také, pre fanúšikovskú komunitu typické motivačné faktory, ako sú nápady (prompt) a výzvy (challenges) generované samotnými členmi fandomu (Abbasová 2018, 93). V týchto prípadoch fan fiction vzniká na uspokojenie konkrétnych čitateľských očakávaní, ktoré boli explicitne formulované vo forme návrhov či tematických náčrtov želaných príbehov.

 Všetky uvedené postoje a autorské stratégie poukazujú na to, že fan fiction je jedným z prejavov tzv. participatívnej kultúry (Jenkins 2006), kde sú recipienti zároveň aj tvorcami či spolutvorcami a distribútormi mediálne rôznorodých obsahov. Je to hravá participácia a aktívna interpretácia zároveň (Jenkins 2019, 228), v rámci ktorej si fanúšikovia prostredníctvom prepisov nielen kreatívne prisvojujú texty a iné mediálne obsahy, ale vyjadrujú tým aj svoje názory, hodnotové preferencie a budujú svoju alternatívnu kultúrnu identitu. Opätovným prepisovaním, analýzou a intenzívnou diskusiou fanúšikov sa postupne formuje akýsi fanúšikovský metatext (Jenkins 2019, 167, 170, 228 ) – kolektívna encyklopédia vedomostí, dohadov a názorov na jednotlivé fikčné svety a ich protagonistov, ktorý sa pridaným nových prepisov a špekulácií dynamicky mení a moderuje ďalšiu tvorbu fan fiction.

 Hoci sa na fórach fanúšikovskej literatúry stretávame aj s klasickými žánrovými a estetickými pomenovaniami (napr. fantasy, krimi, sci-fi, horor, romance, humor, tragika, brutalita), čo pramení so žánrovej proveniencie „prerábaných“ a často „mixovaných“ pretextov, dôležitejším klasifikačným kritériom fan fiction je identita populárnych hrdinov a povaha nanovo vytvoreného vzťahu medzi nimi. V žargóne fanfic sa to označuje termínom shipping (z angl. relationship = vzťah). Na základe toho sa vyčleňujú tri základné kategórie: slash, het, gen.

 Slash zahŕňa v sebe také texty, ktoré sa zakladajú na romantickom vzťahu známych postáv rovnakého pohlavia. Het sú príbehy s heterosexuálnym vzťahom protagonistov. Gen značí kratšie útvary reflexívneho charakteru so všeobecnejšou tematikou (z angl. general = všeobecný). Okrem spomenutých prípadov sa niekedy pôvodne zvieracie postavy či kyborgovia menia na ľudské bytosti (podrobnejšie o týchto otázkach: Abbasová 2018, 58 – 70, 95 – 114, Jenkins 2019, 263 – 305). Osobitným typom kreovania literárnej postavy je idealizované alter ego tvorcu (tzv. typ Mary Sue), čo sa prejavuje vo výzore a výnimočných schopnostiach a vedomostiach protagonistu fan fiction (Gąsowska 2014). Autor sa takýmto spôsobom projektuje do sveta svojich obľúbených hrdinov a dostáva sa s nimi do kontaktu.

 Manipulácia s identitou postáv a ich životným príbehom sa markantne prejavuje aj vo fanúšikovskom žánri crossoveru, ktorý sa zakladá na stretnutí populárnych hrdinov odlišných fikčných svetov.

 Ďalšie špecifiká fan fiction možno vysvetliť už iba s odkazom na mediálno-komunikačné pozadie ich novodobej tvorby a recepcie.

 V minulosti sa fan fiction uverejňoval v amatérskych časopisoch (fanzine), produkovaných, rozmnožovaných a rozširovaných samotnými fanúšikmi. V súčasnosti sa však už literárne prejavy fanúšikovskej kultúry v prevažnej miere publikujú na internete: na špecializovaných webových portáloch vytvorených takýmto účelom alebo na fanúšikovských stránkach (podrobne o tom: Hellekson – Busse ed. 2006, Jenkins 2006). Ide o texty vydávané pod pseudonymom a bez nároku autorov na akýkoľvek zisk (Abbasová 2018, 32). Väčšina fan fiction sa uverejňuje bez predbežných redaktorských a jazykových príprav, prípadným štylistickým a štrukturálnym korekciám dochádza až neskôr, ako výsledok reakcií, kritických komentárov čitateľov-fanúšikov. To vysvetľuje ich kolísavú jazykovú a poetickú úroveň.

 Fan fiction píšu fanúšikovia predovšetkým pre ostatných fanúšikov daného autora, diela, žánru, či postavy, čo predpokladá dôkladnú znalosť tvorivo rozširovaného fikčného univerza a takisto aj rýchlu a permanentnú interakciu zo strany recipientov vo forme komentárov, korekcií, hodnotení, alebo nového fan fiction. Niektorí odborníci poukazujú na dôležitý edukačný potenciál tejto zábavnej interaktívnej formy písania, čo sa týka rozvoja rôznych jazykovo-komunikačných, umeleckých a literárno-kritických kompetencií (Jankowiak 2013, 115 – 116) a rovnako sa podčiarkuje aj jeho prínos pre mladých začínajúcich autorov, ale i všeobecne pre tínedžerov, ktorý prostredníctvom prepisov obľúbených príbehov reflektujú aj na svoje vekom dané otázky a dilemy formujúcej sa identity (Glózer – Torbó – Geisz 2019).

 Charakteristickým znakom fan fiction je aj častý vizuálny a audiovizuálny doprovod textov.

Jednotlivé portály (napr. Wattpad) ponúkajú možnosť vytvorenia si obálky či ilustrácie, alebo priradenia hudobných videí a trailerov k vlastnej knihe, fanúšikovia si ale aj sami vytvárajú rôzne vizuálne komentáre k svojim textom (fan art), i bez pomoci podporných aplikácií.