Epizodická pamäť

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

episodisches Gedächtnis (D)
episodic memory (En)

Explikácia pojmu

Výskum pamäte (pozri heslo pamäť) v rámci deklaratívnej pamäte sa rozlišuje sémantická pamäť a epizodická alebo autobiografická pamäť.

Epizodickú pamäť mnohí autori často používajú ako synonymum s autobiografickou pamäťou, zatiaľ čo iní považujú za autobiografické len tie prvky epizodickej pamäti, ktoré majú jasný autoreferenčný charakter. Autobiografickú pamäť chápu ako spomienky na vlastný životný príbeh. Ak sa nám v každodennej praxi zdá byť prirodzené, že máme autobiografiu a môžeme rozprávať epizodické sekvencie (príbehy) o svojom živote, z ontogenetického hľadiska to nie je celkom jednoznačné.

Kým sémantická pamäť zahŕňa spomienky na fakty a abstraktné poznatky, epizodická pamäť zahŕňa spomienky, ktoré sa vzťahujú na vlastné zážitky subjektu. Pojem autobiografická pamäť sa často používa ako synonymum pre epizodickú pamäť, ale existujú aj názory, ktoré považujú autobiografickú pamäť za špeciálnu formu epizodickej pamäte.

Endel Tulving a Hans Markowitsch (Tulving, 1995; Markowitsch, 2003) však považujú epizodickú a autobiografickú pamäť za do značnej miery zhodné. Existujú však autobiografické obsahy, ktoré nie sú v pamäti uložené ako epizódy. Hans Markowitsch túto viacvrstvovosť označuje pojmom „epizodicko-autobiografická pamäť“  (por. Markowitsch, 2003; por. aj Piefke – Markowitsch, 2008). Okrem toho časti sémantickej pamäte možno tiež klasifikovať ako autobiografické. Autobiografická pamäť obsahuje najväčšiu časť epizodickej pamäti, ale aj istú časť sémantickej pamäti (údaje a koncepty o sebe samom). Epizodické a autobiografické spomienky dajú situovať v časopriestore a zvyčajne ich sprevádzajú emócie, ktoré sa pri spomínaní reaktivujú. Epizodické spomienky sa môžu nachádzať na rôznych úrovniach abstrakcie, pričom s rastúcou abstrakciou sa epizodické spomienky stávajú sémantickými faktami.

Mnohí autori (Schacter, 2001; Markowitsch – Welzer, 2005; Pohl, 2007) ale rozlišujú medzi epizodickou pamäťou a autobiografickou pamäťou. Epizodická pamäť podľa uvedených autorov uchováva nedávne epizódy, ktoré sa stanú sémantickými poznatkami, zatiaľ čo autobiografická pamäť je zodpovedná za trvalé uchovávanie epizód, teda spomienok na udalosti alebo situácie s veľkým významom pre život jednotlivca, ktoré sú kľúčové pre formovanie osobnej identity. 

Bibliografia

BLUCK, Susan: Autobiographical Memory. Exploring ist Functions in Everyday Life. In Memory 11, 2003, Jg., 2, s. 113 – 124.
BROCKMEIER, Jens: Erinnerung, Identität und autobiographischer Prozeß. In Journal für Psychologie, 1999, 7(1), s. 22 – 42.
GUDEHUS, Christian – EICHENBERG, Ariane – WELZER, Harald: Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Stuttgart – Weimar: Verlag J. B. Metzler, 2000.
JUNGERT, Michael: 'Ich habe mich sozusagen selbst verloren' – Biographische Identität, autobiographisches Gedächtnis und Alzheimer-Demenz 'I have lost myself, so to say' – Biographical Identity, Autobiographical Memory,and Alzheimer’s Disease. In Zeitschrift für Praktische Philosophie. Band 5, 2018, 1, s. 133 – 152. www.praktische-philosophie.orghttps://doi.org/10.22613/zfpp/5.1.6
MARKOWITSCH, Hans Joachim – WELZER, Harald: Das autobiographische Gedächtnis: Hirnorganische Grundlagen und biosoziale Entwicklung. Stuttgart: Klett-Cotta, 2005.
MARKOWITSCH, Hans Joachim: Das autobiographische Gedächtnis. Neurowissenschaftliche Grundlagen. In Bittner, Günther (ed.): Ich bin mein Erinnern. Über autobiographisches und kollektives Gedächtnis.Würzburg: Königshausen u. Neumann, 2006, s. 23 – 40.
MARKOWITSCH, Hans Joachim: Gedächtnisentwicklung. In Pethes, Nicolas – Ruchatz, Jens (eds.): Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001, s. 191 – 194.
MARKOWITSCH, Hans Joachim: The Functional Anatomy of Learning and Memory. In Halligan, Peter – Kischka, Udo – Beaumont, Graham (eds.): Handbook of Clinical Neuropsychology. Oxford: Oxford University Press, 2003, s. 724 – 740.
PIEFKE, Martina – MARKOWITSCH, Hans J.: Bewusstsein und Gedächtnis: Die Bedeutung der Kohärenz und Konsistenz von Erinnerungen. In Ganten, Detlev – Gerhardt, Volker – Nida-Rümelin, Julian (eds.): Funktionen des Bewusstseins. New York: De Gruyter, 2008, s. 135 – 160.
PIEFKE, Martina – WEISS, Peter H. – ZILLES, Karl – MARKOWITSCH, Hans J. – FINK, Gereon R.: Differential Remoteness and Emotional Tone Modulate the Neural Correlates of Autobiographical Memory. In Brain, 2003, (126), s. 650 – 668.
POHL, Rüdiger: Das autobiographische Gedächtnis. Die Psychologie unserer Lebensgeschichte. Stuttgart: Kohlhammer W., GmbH, 2007.
SCHACTER, Daniel L. Wir sind Erinnerung. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001.
STRUBE, Gerhard – WEINERT, Franz: Autobiographisches Gedächtnis: Mentale Repräsentation der individuellen Biographie. In Biographie und Psychologie, 1987, s. 151 – 167.
TULVING, Endel: Episodic Memory and Autonoesis: Uniquely Human? In Terrace, Herbert S. – Metcalfe, Janet (eds.): The Missing Link in Cognition: Self-knowing Consciousness in Man and Animals. New York: Oxford University Press, 2005, s. 3–56.
TULVING, Endel: Organization of Memory: Quo vadis? In Gazzaniga, Michael S. (ed.): The Cognitive Neurosciences. Cambridge. MA: MIT-Press, 1995, s. 839 – 847.
WEBER, Angelika: Autobiographisches Gedächtnis. In Pethes, Nicolas – Ruchatz, Jens (eds.): Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001, s. 67 – 70.

<< späť