Emergencia metafory

Pojem emergencia označuje jav, keď zo známych zdrojov vzniká nová kvalita, ktorá sa nevyskytuje v pôvodných zdrojoch. V tejto súvislosti sa hovorí o kvalitatívnom “skoku” alebo diskontinuitnej vyššej úrovni, ale súčasná kognitívna veda, ktorá pracuje v rámci neradikálneho konštruktivizmu, pozoruje alebo aj aktívne skúma možnú kontinuitu emergentných prejavov. Napríklad hra ako mentálna aktivita má zjavnú biologickú náväznosť, lebo možno sledovať, ako sa chaotické a energeticky neefektívne prejavy menej komplexných organizmov menia v správaní zvierat alebo človeka na dôležité charakteristiky hry (Getlík 2022, 92). Hra nebola prvotným vývinovým cieľom a predstavuje novú kvalitu, preto hovoríme o jej emergencii z pôvodne nehrového správania jednoduchších organizmov.

Pri emergentných javoch vedomia ontogeneticky aj fylogeneticky zohráva rolu vtelesnenosť/embodiment ľudskej mysle. Argumentuje sa napríklad, že pri konzumácii sladkého jedla sa zvyšuje prosociálnosť konzumenta/konzumentky (Fetterman a kol. 2016). V tomto prípade prosociálnosť ako emergovaná nemateriálna kvalita koreluje s materiálnymi biologickými podnetmi.

Pri komunikácii, respektíve v diskurze sú typickými emergentnými črtami metaforickosť a kreativita (Gibbs ‒ Cameron 2008). Emergencia metafory sa na základe vtelesnenosti mysle vytvára enaktívne, dynamickou interakciou medzi človekom a prostredím, čiže súhrou rôznorodých multimodálnych, multisenzorických a kinetických podnetov, procesov a skúseností. Emergentnú teóriu metafory (emergent metaphor theory) formuloval Daniel R. Sanford (2012). Rozpracoval a korigoval ju Zoltán Kövecses (2015), ktorý tvrdí, že metafory emergujú, keď hovoriaci vnímajú podobnosť určitých svojich skúseností a korešpondujúcich konceptov, keď zakúšajú koreláciu medzi dvoma udalosťami alebo stavmi, keď hovoriaci schematizujú istý koncept na cieľovú doménu alebo keď nájdu jeden alebo viac kontextuálnych faktorov vhodných na vyjadrenie určitého významu (tamže, 147).

Metaforické procesy sú špecifickým prípadom konceptuálnej integrácie (blendingu), keď ako vstupné priestory blendingu fungujú zdrojová a cieľová doména a výsledkom blendingu je viac alebo menej kreatívny metaforický význam (por. Fauconnier [1997] 2006). Tradičnejší štrukturalistický prístup (ktorý v počiatkoch výrazne ovplyvňoval a dodnes ovplyvňuje kognitívnu lingvistiku) operuje na jazykovej úrovni a zameriava sa na jazykové konštrukcie či jazykové vyjadrenia konceptuálnych i kreatívnych metafor (por. skoršie práce kognitívnej lingvistiky, napr. Lakoff - Turner 1987), ale jestvujú tiež metafory vyjadrené gestom, zvukom a podobne, čiže vstupy pochádzajú aj z nejazykových, zmyslových (biologických) oblastí. Preto sa v modernej kognitívnej lingvistike používa termín performance (performancia), ktorý pomenúva proces, keď metafora vzniká ako emergentný, dynamický jav v plynúcom kontexte použitého diskurzu (Gibbs ‒ Cameron 2008). Citlivosť na metafory, ich účinky, ako aj chod mentálnych, ale zároveň vtelesnených aktivít vedúcich až k emergentným kvalitám je individuálny. Značnú úlohu tu zohráva vrodený aj získaný potenciál, návyky a zručnosti aktérov v umeleckej komunikácii.

Emergentný význam je novým, originálnym významom, ale nemusí znamenať úplnú diskontinuitu vstupných domén a kreovaného významu, ak sa do určitej miery dajú spätne určiť možné tvorivé projekcie (Kuzmíková 2018). Napríklad metafora „celá iskrila“ môže v závislosti od situácie emergovať do významu „rozdávala radosť na všetky strany“ alebo aj do významu „bola nadšená“. Hoci sú oba ilustratívne významy rozdielne, ich spoločnou základnou projekciou je koncept energie, kam patrí aj iskrenie. Podľa komunikačnej a diskurzívnej situácie (alebo podľa vlastného rozpoloženia a uváženia recipienta, najmä ak chýba kontext metafory) možno zo všeobecnej, „plošnej“ projekcie iskrenia do pojmu energie odvodiť výberové mapovanie: v prvom prípade súvislosť medzi iskrením a radosťou, šťastnou energiou a v druhom prípade medzi iskrením a energickým oduševnením. Radosť a nadšenie sú emergentnými významami preto, že sa v koncepte iskrenia ako zmyslovej skúsenosti primárne nevyskytujú. Okrem uvedených dvoch ilustratívnych významov samozrejme možno vytvoriť širší okruh mapovania danej metafory, či už na báze pojmu energie (napríklad s významom „bola nahnevaná“), alebo aj projekciou iskrenia na iný celostný koncept. Napríklad na koncept komunistickej ideológie, keď za tzv. iskričky boli pasované malé deti predtým, ako sa stali pioniermi. Deti–iskričky s predurčenou komunistickou budúcnosťou sa v dobe tzv. budovania socializmu mohli chápať vážne, ale dnes je význam metafory „naše iskričky počas svojho kultúrneho vystúpenia pred schôdzou dedinskej organizácie KSČ od radosti celé iskrili“ netypický a skôr ironický. Ironické chápanie potláča projekciu iskrenia na pojem energie a vyzdvihuje projekciu na koncept komunistickej ideológie.