Dvojitá kontingentnosť
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Doppelte Kontingenz (D)
Explikácia pojmu
Kontingencia znamená skúsenosť, že všetko môže byť
principiálne aj iné. Tzv. dvojitá kontingencia, kde sa dva kognitívne /alebo aj
sociálne/ systémy vo svojej radikálnej neprístupnosti ako čierne skrinky
navzájom pozorujú[1],
sa v tomto zmysle stáva konštitutívnym momentom komunikácie. Koncept
dvojitej kontingencie pochádza z teórie Talcotta Parsonsa a odkazuje na
skutočnosť, že ego aj alter navzájom pozorujú svoj výber ako kontingentný.
Selekcie systémov sú vždy kontingentné, čo
znamená, že všetko je také, ako to je v princípe možné, čiže všetko je
možné aj inak. Každá zložka komunikačného procesu je sama o sebe úplne
kontingentná. Dvojitá kontingentnosť paradoxne prekonáva túto bazálnu
kontingentnosť. V statickom stave by, samozrejme, každá strana v tomto kruhu
blokovala druhú. Temporalitou sa však táto cirkulácia asymetricky naruší.
Preto, ako uvádza Luhmann, „dvojitá kontingentnosť nevyhnutne vedie k
formovaniu sociálnych systémov“ (Luhmann 1991, 177).
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0179.
[1] Keďže ide
minimálne o dvoch aktérov, z ktorých každý svoje výbery vykonáva tak, aby
zabezpečil, že aj druhá strana bude robiť svoje selekcie, máme do činenia
s dvojitou kontingenciou. Cirkularitu tohto konceptu Luhmann vysvetľuje
nasledovne: „Ak ty urobíš to, čo chcem ja, ja urobím to, čo chceš ty.“ (Luhmann
2004, 320) V koncepte dvojitej kontingencie Luhmann reformuluje známu
otázku: „Ako je možný spoločenský poriadok? “ Odpoveď je pomerne jasná:
„Spoločenský poriadok vzniká vtedy, keď niekto niečo špecifikuje, začne nejakú
činnosť, niečo navrhne alebo sa prezentuje a tým núti ostatných reagovať.“
(Luhmann 2004, 320)
Bibliografia
Luhmann, Niklas. 1991a. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. 4. Auflage, Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 1998. Die Gesellschaft der Gesellschaft. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. by Dirk Baecker, 2. Auflage, Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.