Doľnik

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Explikácia pojmu

DOĽNIK  (rusky дольник, tiež паузник ) je špecificky ruským typom trojstopého tónického verša, ktorý má zvláštne postavenie medzi klasickým sylabotonickým veršom a veršom s pohyblivým akcentom, často používaným v anglickej, ruskej i nemeckej poézii. Vykazuje zhodu v počte prízvučných slabík, neprízvučné slabiky sú premennou veličinou, preto je doľnik uvoľnenejší a nepredvídateľnejší ako tradičný jamb, môže tak nadobúdať viacero modifikácií. Zároveň tak zvyšuje muzikálnosť veršového systému básnického diela, má blízko národnej poézii.  Základom strofy je rýmová schéma aabccb. V ruskej literatúre tento typ verša vo svojej poézii používali najmä A. Sumarokov, A. Achmatovová a V. Majakovskij.


Bibliografia

Literaturnaja enciklopedija terminov i poniatij (Литературная энциклоредия терминов и понятий). Moskva 2003, s. 236.

SLOVNÍK ruskej literatúry 11.-20. storočia. Bratislava 2007, s. 49-51.
PAŠTEKOVÁ, S,: Od moderny k avantgarde (1910-1925). In: RUSKÁ LITERATÚRA 18.–21. STOROČIA. Literárny proces v kultúrno-historických súvislostiach. Bratislava 2013, s. 132-142.
Жирмунский В. М.: Введении в метрику (Úvod do metriky). Leningrad 1925.

<< späť