Diskurzívna formácia

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Diskursive Formation (D)
Discursive formation (En)

Explikácia pojmu

Jednotlivé zoskupenia výpovedí Foucault nazýva ‚diskurzívne formácie‘. Diskurzívna formácia preto znamená konkrétny súbor výpovedí, ktoré možno nájsť v určitej oblasti poznania v určitom časovom období.

 

Foucault často používa pojem poznania (savoir) v súvislosti s diskurzívnymi formáciami a tvrdí, že každá diskurzívna formácia môže byť konštituovaná poznaním, ktoré ju formuje. Preto aj „analyzovať diskurzívnu formáciu znamená zaoberať sa súborom verbálnych performancií na úrovni výpovedí a formy pozitivity, ktorá ich charakterizuje.“ (Foucault 1969, 164)[1]

Diskurzívna formácia je určitý počet skutočných výpovedí, v ktorých možno rozpoznať istú regularitu, keď sa dajú do vzájomného vzťahu. Táto pravidelnosť ukazuje, že daný systém regularít fungoval už pri produkcii týchto výpovedí. Diskurzívna formácia  ale neoznačuje nejakú jednotnú formu, ale regulovaný systém rozdielov a rozptylov.[2] Preto Foucault píše: „Ak dokážeme opísať takýto systém rozptylu medzi určitým počtom výpovedí, ak dokážeme definovať zákonitosť (poriadok, korelácie, pozície a funkcie, transformácie) medzi objektmi, typmi výpovedí, pojmami a tematickými výbermi, podľa konvencie povieme, že máme do činenia s diskurzívnou formáciou.“ (Foucault 1969, 53, zvýraznenie v origináli)[3]

Ďalej v L'Archéologie du savoir (1969, Archeologie vědení, 2002) Foucault uvádza, že o diskurzívnej formácii hovoríme vtedy, keď sa dá ukázať, že zdanlivo rôznorodé alebo dokonca protichodné pozície vychádzajú z toho istého všeobecného mechanizmu vzťahov: „Diskurzívna formácia bude individualizovaná, ak dokážeme definovať systém formovania jednotlivých stratégií, ktoré sa v nej uplatňujú, inými slovami, ak dokážeme ukázať, ako všetky vychádzajú (napriek ich niekedy extrémnej rozmanitosti, napriek ich rozptýlenosti v čase) z toho istého súboru vzťahov. (Foucault 1969, 91)“[4]

Porovnanie jednotlivých diskurzívnych formácií tiež odhaľuje systém pomerne konzistentných vzorcov, ktoré ich spájajú na abstraktnejšej úrovni. Foucault tento systém nazýva ‚archív‘.

S diskurzívnymi formáciami súvisí aj Foucaultov koncept ‚epistémy‘, ktorý predstavuje komplexný horizont poznania, spájajúci rôzne diskurzívne formácie. V porovnaní s diskurzívnymi formáciami tvorí ‚epistéma‘ všeobecný a hlavne zjednocujúci pojem.

Pole archívu, ktoré spája nielen jednotlivé výpovede, ale aj diskurzívne formácie a rôzne epistémy navzájom, tvorí predmet výskumnej činnosti, ktorú Foucault nazýva ‚archeológiou poznania‘.

Pre Foucaulta sa pojem ‚diskurz‘ vzťahuje na diskurzívnu formáciu. ‚Diskurz‘ znamená zároveň aj pravidlá, ktorými sa príslušný súbor výpovedí riadi a ktoré v konečnom dôsledku spôsobujú, že práve tieto výpovede patria do práve tohto diskurzu.

 


[1] « Analyser une formation discursive, c'est donc traiter un ensemble de performances verbales, au niveau des énoncés et de la forme de positivité qui les caractérise. »

[2] V podkapitole Les formations discursives et les positivités  článku Sur l'archéologie des sciences Foucault uvádza : « Mais ce qu'elle met au jour, ce n'est pas un secret, l'unité d'un sens caché, ni une forme générale et unique ; c'est un système réglé de différences et de dispersions. » (Foucault, [1968] 1994, 719)

[3] « Dans le cas où on pourrait décrire, entre un certain nombre d'énoncés, un pareil système de dispersion, dans le cas où entre les objets, les types d'énonciation, les concepts, les choix thématiques, on pourrait définir une régularité (un ordre, des corrélations, des positions et des fonctionnements, des transformations), on dira, par convention, qu'on a affaire à une formation discursive. »

[4] « Une formation discursive sera individualisée si on peut définir le système de formation des différentes stratégies qui s'y déploient; en d'autres termes, sion peut montrer comment elles dérivent toutes (malgré leur diversité parfois extrême, malgré leur dispersion dans le temps) d'un même jeu de relations. »

Bibliografia

Foucault, Michel. [1968] 1994. « Sur l'archéologie des sciences. Réponse au Cercle d'épistémologie. » In Michel Foucault: Dits et écrits. tome I, texte n° 59, pp. 696 – 731. Paris: Gallimard.
Foucault, Michel. 1969. L’archéologie du savoir. Paris: Gallimard.
Foucault, Michel. 1973. Archäologie des Wissens. Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Foucault, Michel. 2002. Archeologie vědení. Prel. Čestmír Pelikán. Praha: Herrmann & synové.

<< späť