Autopoiesis

Autopoiesis alebo autopoiéza znamená v gréčtine "sebautváranie". Pojem autopoiesis zaviedli čilskí biológovia Humberto Maturana a Francisco Varela výlučne na definovanie živých systémov, ktoré  charakterizujú ako regeneratívne a sebestačné. Tieto systémy sú energeticky otvorené svojmu prostrediu, ale relevantné informácie produkujú výlučne na základe vnútorných mechanizmov.

Teória sociálnych systémov preberá koncept autopoiesis a rozširuje jeho referenčný rámec. Zatiaľ čo v biologickej oblasti sa používa výlučne na živé systémy, podľa Luhmanna možno hovoriť o autopoetickom systéme vo všetkých prípadoch, v ktorých je možné určiť špecifický spôsob fungovania, ktorý sa odohráva v tomto systéme a len v ňom. Operácie sociálneho systému sú komunikácie, ktoré sa reprodukujú na základe iných komunikácií, a tak vytvárajú jednotu systému. Mimo sociálnych systémov neexistujú žiadne komunikácie. Operácie mentálneho systému sú myšlienky a mimo systémov vedomia neexistujú žiadne myšlienky. Autopoetické systémy sa teda vyznačujú operatívnym uzavretím. Autopoiesis predstavuje zároveň skutočnosť, ktorú možno nazvať autoreferencialitou. To znamená, že operácie, ktoré vedú k vytvoreniu nových prvkov systému, závisia od predchádzajúcich operácií toho istého systému a sú predpokladom pre následné operácie. 

Luhmann jednoznačne nadviazal na tento koncept. Striktne však odlišuje koncept autopoiézy od konceptu sebaorganizácie. Oba tieto koncepty sú postavené na teoréme operatívnej uzavretosti systémov: „Máme do činenia s dvoma skutočnosťami: po prvé so ,sebaorganizáciou‘ v zmysle vytvárania štruktúry prostredníctvom jej vlastných operácií a po druhé s ,autopoiézou‘ v zmysle determinácie stavu, ktorý umožňuje ďalšie operácie prostredníctvom operácií toho istého systému.“ (Luhmann 2004, 101) Toto operačné uzavretie je len reformuláciou tvrdenia, že autopoietický systém generuje operácie, ktoré potrebuje na generovanie operácií prostredníctvom siete svojich vlastných operácií. Autopoiéza teda znamená, že systém môže vytvárať svoje vlastné operácie len prostredníctvom siete vlastných operácií.[1]

Systém teda generuje sám seba. Nielenže vytvára svoje vlastné štruktúry, ale je autonómny aj na úrovni operácií: „Ide o systém, ktorý je jeho vlastným dielom. Operácia je podmienkou pre produkciu operácií.“ (Luhmann 2004, 111)