Atellská fraška

Atellská fraška alebo atellána sa nazýva podľa juhotalianskeho mestečka Atelly, ktoré sa nachádza v Kampánii, pomyselne na pomedzí miest Neapol a Bari. Podľa Václava Königsmarka (1984, 31) bola v starovekom Ríme prevzatá od juhotalianskych kampánskych Oskov. Považuje sa za jednu z predchodkýň commedie dell’arte.

            Atellána predstavuje krátku frašku typu buffonád. Jej vznik je doposiaľ nejasný, niektoré zdroje uvádzajú r. 300 pred n. l. (Garzanti slovník), iné 1. – 2. storočie pred n. l. (Pavisová, Königsmark). Pôvodne bola burlesknou ľudovou hrou ochotníckeho charakteru s realistickými a živými prvkami. Hrala sa na základe osnovy – akéhosi scenára, ktorý obsahoval komickú zápletku, lazzi a vtipné (niekedy aj vulgárne) alúzie. Atellány prevzali do svojho repertoáru rímski herci (ktorí ich hrali v maskách), alebo sa hrávali ako dodatok k tragédiám (exordium) (Pavisová, Garzanti slovník). Aj v Ríme si dlho uchovala rysy karnevalovej kultúry, preto nad spoločenskosatirickými prvkami často prevládala hrubá erotika, násilie, bitky a pod. V Ríme v nej dokonca mohli účinkovať aj rímski občania, ktorí inak na javisku vystupovať nesmeli. Jej improvizačný charakter sa však v Ríme najmä v 1. stor. pred n. l. postupne literárne zušľachtil a tiež sa rozšírili možnosti zápletky o nové komické prvky. Venoval sa jej napr. Pomponius Bononiensis, Novius, ovplyvnila Naevia, Plauta a i. V období cisárstva ju postupne vytlačila pantomíma.

Zvyčajne šlo o rozsahom krátku, spravidla jednoaktovú frašku s burlesknými prvkami, ktorú charakterizovali štyri ustálené (stereotypné) karikatúrne postavy – masky: hlupák Maccus, utáraný chvastúň Bucco, smiešny skúpy starec Pappus (podľa Fanthamovej jasný predchodca Pantaloneho, s. 25) a hrbatý intrigán, šarlatán a prefíkaný filozof Dosse[n]nus. Improvizované výstupy štvorice sa držali pevnej dejovej osnovy. Tematicky čerpali z prostredia dedinského a malomestského života, niekedy sa zobrazovali „nižšie“ povolania. Výjavy sa vyznačovali huncútstvom, hrubosťou či satirou a poukazovali na problémy a zlé fungovanie spoločnosti. Z jazykového hľadiska využívali žargón a nárečia s nenáročnou, ale drsnou komikou. Z metrického hľadiska sa využíval sedemslabičný trochejský alebo jambický verš.