Elementárny diskurz
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Elementardiskurs (D)
Explikácia pojmu
Jürgen Link rozširuje
Foucaultove diskurzy poznania o ďalšie dve kategórie: interdiskurzy
a elementárne diskurzy (Link, 2008). Táto kategorizácia je reakciou na
kritické hlasy voči skorším štádiám teórie interdiskurzivity. Koncepcia
interdiskurzu sa totiž principiálne odkláňa od bežnej predstavy interdiskurzu
ako každodenného poznania. Túto pôvodnú nejednoznačnosť sa snažil Link
odstrániť rozlišovaním medzi interdiskurzom a elementárnym diskurzom. (Link,
2008, s. 121)
V rámci
analýzy (inter)diskurzov sa zásadne rozlišuje medzi „špeciálnym diskurzom“,
„interdiskurzom“ a „elementárnym diskurzom“. Okrem špeciálneho diskurzu a možno
teda ako súčasť interdiskurzu identifikovať tretí typ diskurzu, „elementárny
diskurz“. Elementárny diskurz používa Jürgen Link vo význame senso comune:
„Diskurzívna verzia každodennosti sa nazýva "elementárny diskurz".
Jadro elementárneho diskurzu tvoria tzv. antropologické konštanty (ako sú
najbežnejšie životné stratégie, láska, rodina, generácie, nepriateľstvo, boj,
práca, rudimentárne asociatívne solidarity, choroba a smrť). Takéto
antropologické konštanty a iné všedné veci sa v elementárnom diskurze spájajú s
dominantnými interdiskurzívnymi komplexmi, a tak sa aktualizujú a historizujú.“
(Link, 2013, s. 13 – 14)
Pojem
elementárny diskurz sa využíva v kontexte analýzy interdiskurzívnej praxe,
ktorej hlavnou funkciou je selekcia a reintegrácia poznania špeciálnych
diskurzov (vedných disciplín). Tento proces nie je jednosmerný, ale je to
proces recipročný. Interdiskurzy neselektujú a neintegrujú prvky poznania iba
zo špeciálnych diskurzov, ale vždy aj z tzv. senso comune, teda z
elementárneho diskurzu. Môžeme pozorovať celý rad „diskurzných parciel“ (Link,
2004), obsahujúcich poznatky siahajúce až do sféry špeciálnych diskurzov, ktoré
sú však spoločné pre viaceré oblasti poznania. Tieto poznatky nachádzame aj
v tzv. elementárnom diskurze. K prvkom takéhoto poznania patria
symboly, naratívne schémy a pod.[1]
Link
ďalej rozlišuje tri formy elementárneho diskurzu: hegemonický („populárny“)
elementárny diskurz, nehegemonické diskurzné pozície v rámci hegemonického
elementárneho diskurzu a nehegemonické elementárne diskurzy („subkultúry“).
(Link 2004, s. 76)
Linkovo
diferencovanie na hegemonický diskurz, elementárny diskurz a na nehegemonické
diskurzívne pozície v rámci hegemonického elementárneho diskurzu a na
nehegemonické elementárne diskurzy naznačuje možnosť ďalšej diferenciácie a
kategorizácie: V priestore medzi hegemonickým interdiskurzom a elementárnym
diskurzom prebieha podľa Linka „neustály generatívny kolobeh v oboch smeroch,
ktorý smeruje nové poznatky smerom „nadol“ do elementárnej kultúry a naopak
premieta subjektívne a sociálne alternatívne akcenty a identifikácie smerom
„nahor“ do elaborovaných interdiskurzov, čo prípadne vedie ku konfliktom a
ďalšej produkcii poznatkov v nich. Tento kultúrno-konštitutívny kolobeh možno
nazvať „tvorivým cyklom elementárnej a elaborovanej kultúry“. (Link, 2004, s. 75
–76)
Elementárny
diskurz je základnou zložkou interdiskurzu. Podstatný začína byť vtedy, keď si
položíme otázku o jeho význame pre každodenný svet a subjektivitu.
Podľa
Linka je elementárne diskurzívne poznanie „charakterizované najvyššou mierou
subjektivity a najvyššou intenzitou (nízka miera odstupu)“ (Link, 2003, s. 15).
Hlavne
v otázke subjektivizácie sa javí principiálny rozdiel medzi interdiskurzom a
elementárnym diskurzom. Interdiskurz umožňuje subjektivizáciu, elementárny
diskurz naopak rozhoduje o tom, ktoré spôsoby subjektivizácie budú prijaté
alebo odmietnuté, čím sa stávajú relevantnými pre konanie subjektov
v každodennej praxi.
Kolízia
pojmov každodenný život, elementárny diskurz a elementárna kultúra
Link
používa alternatívne aj pojem „každodenný život“ na označenie bližšie
nešpecifikovanej oblasti, v ktorej sa subjekty pohybujú. Ďalej Link explicitne
nerozlišuje medzi elementárnym diskurzom a elementárnou kultúrou (Link, 2004, s.
75). Elementárna kultúra funguje predovšetkým ako „kultúra najintenzívnejšej
subjektivizácie poznania“ (tamže, 75).
Na
pochopenie Linkovej možno vágnej diferenciácie použijeme väčší citát
z jeho štúdie Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: „Na vrchole
"vertikálnej" dimenzie je "prepracovanejšia"
("informovaná", "vzdelaná", "intelektuálna")
úroveň a pod ňou sa nachádza "elementárnejšia"
("každodenná", "populárna" atď.) úroveň. Tieto dve
hierarchické kultúrne úrovne nemožno jednoducho premietnuť na sociálnu os
stratifikácie: obe úrovne sú rovnako funkčne nevyhnutné, pretože elementárna kultúra
nefunguje primárne ako kultúra sociálneho deficitu, ale predovšetkým ako
kultúra najintenzívnejšej subjektivizácie poznania. V elementárnej kultúre sa
silne komplexne redukované historicko-špecifické poznanie (istý čas živené
predovšetkým vedecko-technickými diskurzmi a praktikami) spája s tzv.
antropologickým každodenným poznaním.“ (Link, 2013, 16)
Bibliografia
LINK, Jürgen: Sprache, Diskurs, Interdiskurs und Literatur. In Kämper, Heidrun – Eichinger, Ludwig M. (eds.): Sprache – Kognition – Kultur. Sprache zwischen mentaler Struktur und kultureller Prägung. Berlin, New York: de Gruyter, 2008, s. 115 – 134.
LINK, Jürgen: Diskurs, Interdiskurs, Kollektivsymbolik: am Beispiel der aktuellen Krise der Normalität. In Zeitschrift für Diskursforschung. Ausgabe 1, 2013, s. 7 – 23.
LINK, Jürgen: Kulturwissenschaftliche Orientierung und Interdiskurstheorie der Literatur zwischen ,horizontaler‘ Achse des Wissens und ,vertikaler‘ Achse der Macht. Mit einem Blick auf Wilhelm Hauff. In Mein, Georg – Rieger, Markus (eds.): Soziale Räume und kulturelle Praktiken: Über den strategischen Gebrauch von Medien. Bielefeld: transcript Verlag, 2004, s. 65 – 84.
LINK, Jürgen. 2003. Kulturwissenschaft, Interdiskurs, Kulturrevolution. KultuRRevolution. In Zeitschrift für angewandte Diskurstheorie, 45/46, s. 10 – 23.