Autobiografická pamäť

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

autobiographisches Gedächtnis (D)
autobiographical memory (En)

Explikácia pojmu

Pojem autobiografická pamäť sa často používa ako synonymum pre epizodickú pamäť, ale existujú aj názory, ktoré považujú autobiografickú pamäť za špeciálnu formu epizodickej pamäti. Zhodnosť epizodickej a autobiografickej pamäti propagoval hlavne Tulving (1972, 1983, 2005). Podľa neho epizodická pamäť obsahuje spomienky na vlastné prežité udalosti, ktoré sú usporiadané v časopriestorovom rámci. Tento pamäťový systém sa podľa neho dá označiť ako „autobiografický“. Keďže sa v súčasnosti ustálilo rozlišovanie deklaratívnej pamäti na epizodickú a sémantickú, stotožnenie autobiografickej pamäti s epizodickou ponúka jednoduché a elegantné riešenie problému definície. Napokon všetko, čo zažívame, sa týka nás osobne, čo znamená, že všetky zistenia o epizodickej pamäti sa rovnakým spôsobom vzťahujú na autobiografickú pamäť.

Stotožňovanie epizodickej a autobiografickej pamäti mnohí autori odmietajú a považujú autobiografické spomienky skôr za podmnožinu epizodických a poukazujú na skutočnosť, že do systému autobiografickej pamäti patria aj časti sémantickej pamäti (por. Baddeley, 1992; Brewer, 1986; Conway, 1990; Larsen, 1992). Títo autori (hlavne Brewer, 1986) autobiografickú pamäť definujú ako tú, ktorá je zodpovedná za trvalé uchovávanie epizód, teda spomienok na udalosti alebo situácie s veľkým významom pre život jednotlivca, ktoré sú kľúčové pre formovanie jeho osobnej identity.  Rozhodujúcim kritériom mnohých minimálnych definícií je, či je spomienka autobiografická alebo nie, teda či sa vyznačuje kritériom autoreferenciality. Autobiografické spomienky sú potom všetky autoreferenčné spomienky, ktoré sa vzťahujú na subjektívne významné udalosti (por. napr. Baddeley, 1992).

Výskum autobiografickej pamäti je jednou z najmenej rozvinutých oblastí v rámci výskumu ľudskej pamäti. Existujú rozdiely aj v terminológii používanej na opis toho, čo sa skúma.

Definície autobiografickej pamäti možno teda rozdeliť nasledovne: Jedna skupina autorov stotožňuje autobiografickú pamäť s epizodickou pamäťou (por. heslo epizodická pamäť). Oba systémy pamäti majú síce veľa spoločného, existujú však podstatné rozdiely. Mnohí autori hovoria o autobiografickej pamäti ako samostatnej kategórii. Podľa nich ide o podsystém epizodickej pamäti, ktorý obsahuje aj časti sémantickej pamäti.  

Priesečníkom záujmov výskumu pamäti a literárnej vedy s ohľadom na autobiografickú (či epizodickú) pamäť je autobiografická spisba. Vychádza sa zo základného konsenzu, že autobiografická pamäť obsahuje spomienky na jednotlivé životné udalosti, ale aj na poznanie, že tieto spomienky sú do vysokej miery organizované, že existujú isté organizačné štruktúry alebo kognitívne schémy, ktoré majú autoreferenčný náboj, ale aj ďalšie organizačné štruktúry, a to kultúrne poznanie špecifické pre oblasť životných udalostí, resp. typického priebehu života v danej kultúre a príslušné literárne formy biografie a autobiografie.

Kognitívna štrukturalizácia (auto)biografie je pomerne stabilná a je fundovaná naratívnymi postupmi či rétorickými prostriedkami, vychádza sa teda z literárnych vzorov (por. heslo autobiografia, autopatografia). Autobiografická pamäť je nevyhnutný základ pre prežívanie osobnej identity v čase. To, čo aktuálne výskumy autobiografie sledujú, ďaleko presahuje otázku, čo sa v živote človeka stalo, ako aj naratologicky motivovanú otázku, ako sa tieto udalosti alebo zážitky jazykovo reprezentujú. Presahy existujú smerom k výskumom z oblasti psychológie pamäti, kognitívnej psychológie, neuropsychológie či klinickej psychológie. Napríklad závažné poruchy pamäti alebo špecificky pamäťového systému epizodicko-autobiografickej pamäti (v prípade rôznych druhov demencie) vedú k závažným poruchám sebaprežívania a vlastnej identity a sú artikulované v mnohých literárnych dielach (por. Mikuláš, 2022; Mikulášová, 2022).

Bibliografia

BADDELEY, Alan D.: What is autobiographical memory? In Conway, Martin A. – Rubin, David C. – Spinnler, Hans – Wagenaar, Willem A. (eds.): Theoretical perspectives on autobiographical memory. Dordrecht: Kluwer, 1992, s. 13 – 29.
BLUCK, Susan: Autobiographical Memory. Exploring ist Functions in Everyday Life. In Memory 2003, 11 (2), s. 113 – 124.
BREWER, William F. What is autobiographical memory? In Rubin, David, C. (ed.): Autobiographical memory, ed. David C. Rubin. Cambridge: Cambridge University Press, 1986, s. 25 – 49.
BROCKMEIER, Jens: Erinnerung, Identität und autobiographischer Prozeß. In Journal für Psychologie, 1999, 7(1), s. 22 – 42.
CONWAY, Martin A.: Autobiographical memory: An introduction. Milton Keynes: Open University Press, 1990.
GUDEHUS, Christian – EICHENBERG, Ariane – WELZER, Harald: Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Handbuch. Stuttgart – Weimar: Verlag J. B. Metzler, 2000.
HABERMAS, Tilmann: Autobiographisches Erinnern. In Filipp, Sigrun-Heide – Staudinger, Ursula M. (eds.): Entwicklung im Erwachsenenalter (Band 6, Serie V der Enzyklopädie Psychologie. Göttingen: Hogrefe, 2005, s. 683 – 713.
JUNGERT, Michael: 'Ich habe mich sozusagen selbst verloren' – Biographische Identität, autobiographisches Gedächtnis und Alzheimer-Demenz 'I have lost myself, so to say' – Biographical Identity, Autobiographical Memory,and Alzheimer’s Disease. In Zeitschrift für Praktische Philosophie, 2018, zv. 5, č. 1, s. 133 – 152. www.praktische-philosophie.orghttps://doi.org/10.22613/zfpp/5.1.6
LARSEN, Steen F.: Personal context in autobiographical and narrative memories. In Conway, Martin A. – Rubin, David C. – Spinnler, Hans – Wagenaar, Willem A. (eds.): Theoretical perspectives on autobiographical memory. Dordrecht: Kluwer, 1992, s. 53 – 71.
MARKOWITSCH, Hans J. – WELZER, Harald. Das autobiographische Gedächtnis: Hirnorganische Grundlagen und biosoziale Entwicklung. Stuttgart: Klett-Cotta, 2005.
MARKOWITSCH, Hans J.: 2003. The Functional Anatomy of Learning and Memory. In Halligan, Peter – Kischka, U. – Baumont, G. (eds.): Handbook of Clinical Neuropsychology. Oxford: Oxford University Press, 2003, s. 724 – 740.
MARKOWITSCH, Hans J.: Das autobiographische Gedächtnis. Neurowissenschaftliche Grundlagen. In Bittner, Günther (ed.): Ich bin mein Erinnern. Über autobiographisches und kollektives Gedächtnis.Würzburg: Königshausen & Neumann, 2006, s. 23 – 40.
MARKOWITSCH, Hans J.: Gedächtnisentwicklung. In Pethes, Nicolas – Ruchatz, Jens (eds.): Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001, s. 191 – 194.
MIKULÁŠ, Roman: Die Sprache der Demenz. Zur Literarisierung des Erinnerns an das Vergessen. In MIKULÁŠOVÁ, Andrea – MIKULÁŠ, Roman (eds.): Analysen zur Interdiskursivität. Nümbrecht: Kirsch Verlag, 2022.
MIKULÁŠOVÁ, Andrea. Literatur als Hilfsmittel? Demenzdarstellungen im Bilderbuch. In MIKULÁŠOVÁ, Andrea – MIKULÁŠ, Roman (eds.): Analysen zur Interdiskursivität. Nümbrecht: Kirsch Verlag, 2022.
PIEFKE, Martina – MARKOWITSCH, Hans J.: 'Bewusstsein und Gedächtnis: Die Bedeutung der Kohärenz und Konsistenz von Erinnerungen'. In Ganten, Detlev – Gerhardt, Volker – Nida-Rümelin, Julian (eds.): Funktionen des Bewusstseins. Berlin – New York: De Gruyter, 2008, s. 135 – 160.
PIEFKE, Martina – WEISS, Peter H. – ZILLES, Karl – MARKOWITSCH, Hans J. – FINK, Gereon R.: Differential Remoteness and Emotional Tone Modulate the Neural Correlates of Autobiographical Memory. In Brain 2003, (126), s. 650 – 668.
POHL, Rüdiger: Das autobiographische Gedächtnis: Die Psychologie unserer Lebensgeschichte. 1. vydanie. Stuttgart: W. Kohlhammer, 2007.
SCHACTER, Daniel L. Wir sind Erinnerung: Gedächtnis und Persönlichkeit. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt-Taschenbuch-Verlag, 2001.
STRUBE, Gerhard – WEINERT, Franz. Autobiographisches Gedächtnis: Mentale Repräsentation der individuellen Biographie. In Biographie und Psychologie, 1987, s. 151 – 167.
TULVING, Endel. Elements of episodic memory. Oxford: University Press, 1983.
TULVING, Endel. Episodic and semantic memory. In Tulving, Endel – Donaldson, Wayne (eds.): Organization of memory. New York: Academic Press, 1972, s. 381– 403.
TULVING, Endel. Episodic Memory and Autonoesis: Uniquely Human? In Terrace, Herbert S./Metcalfe, Janet (eds.): The Missing Link in Cognition: Self-knowing Consciousness in Man and Animals. New York: Oxford University Press, 2005, s. 3 – 56.
TULVING, Endel. Organization of Memory: Quo vadis? In Gazzaniga, Michael S. (ed.): The Cognitive Neurosciences. Cambridge: MA: MIT-Press, 1995, s. 839–847.
WEBER, Angelika. 2001. Autobiographisches Gedächtnis. In Pethes, Nicolas – Ruchatz, Jens (eds.): Gedächtnis und Erinnerung. Ein interdisziplinäres Lexikon. Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag, 2001, s. 67 – 70.
WEBER, Angelika. Autobiographische Erinnerung und Persönlichkeit. Frankfurt: Peter Lang, 1993.

<< späť