re-entry

V rámci diferenčnej logiky Georgea Spencera Browna znamená koncept re-entry opätovný vstup rozdielu do seba samého. Každá takáto operácia realizuje sebapozorovanie systému. Ak teda hovoríme o sociálnych systémoch ako o systémoch, ktoré sú schopné pozorovať samých seba, neznamená to, už aj vzhľadom na vyššie uvedené, že tieto systémy sa pozorujú v samotnom akte pozorovania. Vždy treba vychádzať zo „slepej škvrny“ pozorovania. Na to, aby boli systémy schopné pozorovať svoje pozorovanie, musia mať integrovaný systém rozlišovania systému a prostredia, ako ho opísal George Spencer-Brown v jeho diferenčnej logike konceptom re-entry, ktorý predstavuje opätovný vstup istej diferenciácie do samej seba. Prostredníctvom konceptu re-entry sa realizuje operácia sebapozorovania systému a konštituuje sa zároveň identita systému. Re-entry teda zabezpečuje rozlišovanie rozlišovania v autoreferenčných systémoch a jeho efektom je zároveň štruktúrovanie vlastných operácií. Re-entry znamená teda opätovné zavedenie rozlišovania (podľa istého kódu) do oblasti, ktorú vôbec umožňuje rozlišovať. Luhmann operáciu re-entry transformuje na systémy v podobe pozorovania, pričom pozorovanie znamená, že sa niečo označuje a zároveň, teda v momente označenia, sa odlišuje od niečoho iného. Luhmann vyslovuje nasledujúce konštatovanie: „Pozorovateľ opätovne vstupuje do toho, čo bolo pozorované. Pozorovateľ je súčasťou toho, čo pozoruje, vidí sám seba v paradoxných situáciách toho, čo pozoruje [...]. Ak z toho chceme vyvodiť nejakú epistemológiu, narazíme nielen na metodologický problém, ale napokon aj na paradox re-entry: Je rozdiel, ktorý bol zavedený, stále tým istým rozdielom alebo nie?“ (Luhmann 2004, 334)

Autoreferenčné systémy vzťahujú svoje operácie na svoje vlastné operácie, čo zabezpečuje ich autopoiéza, teda k absolútnej autonómii[1] pri narábaní s perturbáciami z prostredia. Autoreferencia predpokladá možnosť reprodukcie vlastných operácií systému takým spôsobom, že každé rozlíšenie použité na pozorovanie bude vytvorené operáciami v samotnom systéme. Pri autoreferencii máme vždy do činenia s uzavretou cirkuláciou, ktorá však nepopiera existenciu prostredia; naopak, prostredie sa predpokladá v selekciách, ktoré aplikuje daný systém. Okrem toho práve komplexnosť prostredia umožňuje konštrukciu internej komplexnosti systému. Komplexnosť prostredia sa ale nikdy nemôže reprodukovať v systéme. V inom prípade by to znamenalo elimináciu autopoiézy, elimináciu hraníc systému a následne jeho zánik.

 Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy  č. APVV-20-0179.