Autoreferencia

Pojem autoreferencia sa vzťahuje na skutočnosť, že existujú systémy, ktoré odkazujú samy na seba prostredníctvom každej svojej operácie.

V zásade v komunikácii možno rozlišovať a kombinovať autoreferenciu (odkaz na systém samotný) a externú referenciu (odkaz na prostredie). Autoreferencia predstavuje skutočnosť, že operácie, ktoré vedú k vytvoreniu nových prvkov systému, závisia od predchádzajúcich operácií toho istého systému a sú predpokladom pre následné operácie. Zatiaľ čo autoreferencia systému je obmedzená na schopnosť vytvárať a modifikovať svoje vlastné štruktúry, možno tvrdiť, že systém funguje autonómne aj pri konštituovaní svojich vlastných prvkov, a teda všetko, čo je v systéme prítomné, je generované endogénne.

Teória autoreferencie je prítomná tak u Heinza von Foerstera, ako aj u Maturanu, vo viac zovšeobecnenej podobe aj u Luhmanna. Autoreferenčný systém sa môže odlíšiť od svojho prostredia tým, že používa rozdiel medzi systémom a prostredím ako endogénnu orientáciu. Zároveň je autoreferencia predpokladom akéhokoľvek pozorovania. Autoreferencia existuje všade tam, kde je operácia pozorovania zahrnutá v tom, čo sa označuje, teda keď označuje niečo, k čomu sama patrí.  Pozorovanie má však nutne „slepú škvrnu“.

Autoreferencia predpokladá možnosť reprodukcie vlastných operácií systému takým spôsobom, že každé rozlíšenie použité na pozorovanie je nutne vytvorené operáciami v samotnom systéme. Okrem toho sa systém nesmie zamieňať so svojím prostredím. Predpokladom jeho operatívnosti a akejkoľvek formy poznania je možnosť radikálne andogénneho rozlišovania medzi autoreferenciou a vonkajšou referenciou.

Pozorujúci systém je „slepý“ voči rozlišovacím schémam, ktoré na pozorovanie sám používa. Tieto sa dajú badať z pozície pozorovateľa druhého rádu, ktorý však takisto pozoruje, teda používa svoju vlastnú rozlišovaciu schému. Z uvedeného logicky vyplýva, že pozorovateľ tretieho rádu neexistuje, pretože pre neho by platilo to isté, čo platilo pre pozorovanie druhého rádu, teda že pozoruje rozlišovacie schémy pozorovaného pozorovateľa, a nie svoje vlastné rozlišovacie schémy. Luhmann v tejto súvislosti rezumuje: „Pozorovateľ systému, ktorý si vytvára, ktorý formuje svoje vlastné štruktúry, nerozumie systému, ak nevie, ako tento systém sám pozoruje.“ (Luhmann 2004, 334)

Z toho vyplýva, že akákoľvek externá referencia bude totožná s interpretáciou prostredia v danom systéme. To je zásadnou podmienkou operatívnosti systému a zároveň každej formy poznania. Iba v rámci systému je možné rozlišovať medzi autoreferenciou a externou referenciou. Autoreferencia je implicitne obsiahnutá vo forme komunikácie v každej jednej komunikačnej udalosti.