Autopoiesis
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Autopoiesis (D)
Autopoiesis (En)
Autopoiéza (Sk)
Explikácia pojmu
Autopoiesis alebo
autopoiéza znamená v gréčtine "sebautváranie". Pojem autopoiesis
zaviedli čilskí biológovia Humberto Maturana a Francisco Varela výlučne na
definovanie živých systémov, ktoré
charakterizujú ako regeneratívne a sebestačné. Tieto systémy sú
energeticky otvorené svojmu prostrediu, ale relevantné informácie produkujú
výlučne na základe vnútorných mechanizmov.
Teória sociálnych
systémov preberá koncept autopoiesis a rozširuje jeho referenčný rámec. Zatiaľ
čo v biologickej oblasti sa používa výlučne na živé systémy, podľa Luhmanna
možno hovoriť o autopoetickom systéme vo všetkých prípadoch, v ktorých je možné
určiť špecifický spôsob fungovania, ktorý sa odohráva v tomto systéme a len v
ňom. Operácie sociálneho systému sú komunikácie, ktoré sa reprodukujú na
základe iných komunikácií, a tak vytvárajú jednotu systému. Mimo sociálnych
systémov neexistujú žiadne komunikácie. Operácie mentálneho systému sú
myšlienky a mimo systémov vedomia neexistujú žiadne myšlienky. Autopoetické
systémy sa teda vyznačujú operatívnym uzavretím. Autopoiesis predstavuje
zároveň skutočnosť, ktorú možno nazvať autoreferencialitou. To znamená, že
operácie, ktoré vedú k vytvoreniu nových prvkov systému, závisia od
predchádzajúcich operácií toho istého systému a sú predpokladom pre následné
operácie.
Luhmann
jednoznačne nadviazal na tento koncept. Striktne však odlišuje koncept
autopoiézy od konceptu sebaorganizácie. Oba tieto koncepty sú postavené na
teoréme operatívnej uzavretosti systémov: „Máme do činenia s dvoma
skutočnosťami: po prvé so ,sebaorganizáciou‘ v zmysle vytvárania štruktúry
prostredníctvom jej vlastných operácií a po druhé s ,autopoiézou‘
v zmysle determinácie stavu, ktorý umožňuje ďalšie operácie prostredníctvom
operácií toho istého systému.“ (Luhmann 2004, 101) Toto operačné uzavretie je
len reformuláciou tvrdenia, že autopoietický systém generuje operácie, ktoré
potrebuje na generovanie operácií prostredníctvom siete svojich vlastných
operácií. Autopoiéza teda znamená, že systém môže vytvárať svoje vlastné
operácie len prostredníctvom siete vlastných operácií.[1]
Systém teda
generuje sám seba. Nielenže vytvára svoje vlastné štruktúry, ale je autonómny
aj na úrovni operácií: „Ide o systém, ktorý je jeho vlastným dielom. Operácia
je podmienkou pre produkciu operácií.“ (Luhmann 2004, 111)
Bibliografia
Luhmann, Niklas. 1982. „Autopoiesis, Handlung und kommunikative Verständigung.“ Zeitschrift für Soziologie, Jg. 11, Heft 4: 366–379.
Luhmann, Niklas. 1991. Soziale Systeme. Grundriß einer allgemeinen Theorie. 4. Auflage, Frankfurt am Main: Suhrkamp.
Luhmann, Niklas. 2004. Einführung in die Systemtheorie, ed. by Dirk Baecker, 2. Auflage, Heidelberg: Carl-Auer-Systeme Verlag.
Maturana, Humberto R., Francisco J. Varela. 1984. Der Baum der Erkenntnis. Die biologischen Wurzeln menschlichen Erkennens. München: Goldmann.
Varela, Francisco J., Humberto R. Maturana, Ricardo Uribe. 1974. “Autopoiesis: The Organization of Living Systems, Its Characterization and a Model.” BioSystems. Amsterdam: North-Holland Publishing Company: 187–196.
Zeleny, Milan. 1981. „What Is Autopoiesis?“ Autopoiesis: A theory of living organization, ed. by Milan Zeleny, 4–17, North Holland, New York NY: Elsevier.