Kognitívna teória metafory
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Kognitive Metapherntheorie (D)
Cognitive Metaphor Theory (En)
Explikácia pojmu
Kognitívna
teória metafory generuje model mentálnej reprezentácie metaforických štruktúr. Metaforu
vníma ako prvok konceptuálnej štruktúry ľudskej kognície. Vznikla v rámci kognitívnej lingvistiky, ktorá sa začala
etablovať približne od polovice 20. storočia a je pôvodne súčasťou kognitívnej sémantiky. Na rozdiel od
generatívnej lingvistiky, ktorá v jazyku vidí uzavretý modul so sebe vlastnými
pravidlami, kognitívna lingvistika sa vníma ako alternatíva ku generatívnej
paradigme a jazyk charakterizuje ako prejav všeobecných ľudských kognitívnych
schopností (Jäkel 2003, 20). Kognitívna lingvistika kritizuje diferencovanie
medzi doslovným a obrazným jazykom. Primárne sa to týka jej holistického
variantu, ktorý nerozlišuje medzi skutočnosťou a jazykovým poznaním.
Význam je podľa nej prístupný a opísateľný iba cez prizmu všeobecných
princípov kognície, ako sú konceptualizácia, kategorizácia, rozoznávanie vzorov
a pod. Jazykové a kognitívne princípy sú preto od seba neoddeliteľné.
Kognitívna teória metafory odkrýva mechanizmy, ktorými človek konceptualizuje
skutočnosť a akým spôsobom do týchto primárnych konceptov integruje nové
poznanie, čím odhaľuje štruktúru našej kognície.
V rámci
kognitívnej literárnej vedy sa kognitívna teória metafory diskutuje hlavne cez optiku
konceptuálnej teórie metafory, ktorá sa vyprofilovala na podklade štúdie Georga
Lakoffa a Marka Johnsona Metaphors
we live by z roku 1980[1].
Jej hlavnou premisou je, že metafora vykazuje popri jazykovej aj kognitívnu dimenziu a že väčšia časť
systému konceptov našej skutočnosti pozostáva z metafor. Inými slovami,
metafory nie sú iba jazykovými fenoménmi, ale predstavujú zároveň konceptuálne
štruktúry, ktoré sú prvkami našich mentálnych reprezentácií. Tým sa stavajú do
opozície k tradičným teóriám metafory, ktoré vychádzajú
z presvedčenia, že v zásade každý metaforický výraz možno nahradiť
nemetaforickým. Metafora sa na rozdiel od klasického chápania vníma ako nástroj
orientácie a produkcie obrazov našej reality. Jazyk je pre Lakoffa
a Johnsona priestorom, v ktorom možno vydestilovať systém konceptov ľudského
poznania sveta, keďže jazykový komunikačný systém je položený na tom istom
základe ako systém týchto konceptov. Pokiaľ bola metafora v ponímaní
rétoriky niečím mimoriadnym a zvláštnym, z kognitívneho hľadiska sa stáva
niečím zásadným a takisto všedným.
V roku
1993 vychádza Lakoffova štúdia The Contemporary
Theory of Metaphor, v ktorej už autor konštatuje, že „súčasná teória
metafory“ sa dokázala presadiť voči klasickej aristotelovskej teórii. Lakoffova
súčasná teória metafory už iba potvrdzuje, že metaforika nie je čisto jazykový
fenomén, ale že metafory predstavujú objektivizáciu kognitívnych procesov.
Metaforiku preto chápe ako kognitívny proces, ktorým dokážeme uchopiť
abstraktné a komplexné fenomény (napr. čas, vývoj) pomocou konkrétnych a jednoduchých
konceptov.
Ďalšia spoločná
publikácia týchto dvoch autorov s názvom Philosophy
in the Flesh z roku 1999 sa dotýka filozofických smerov a ich
metaforickej podstaty. V ich teórii nájdeme početné styčné body so skoršími
teóriami metafory, hlavne v európskom lingvistickom a filozofickom
kontexte, ktoré dávno pred kognitívnou teóriou metafory poukazovali na
kognitívne dimenzie metafory. Lakoff a Johnson ale opäť rozpútali takmer
zabudnutý výskum metafory tak v lingvistike, ako aj jazykovo-filozofickom
či psychologickom kontexte.
Lakoffova
neskoršia práca Neural Theory of Metaphor
z roku 2008 dôvodí existenciu a funkciu metafory
v skúsenostnej štruktúre a vysvetľuje pôvod tzv. primárnej metafory (primary metaphor) a poukazuje na fakt, že
v rôznych kultúrach nachádzame rovnaké metafory. Toto je zároveň základná
premisa teórie prirodzenej metafory.
Metaforická konceptualizácia sa podľa nej zakladá na neuronálnych prepojeniach
získaných na základe primárnych skúseností, ako sú napr. senzorika, motorika,
lokomócia, vnímanie trojdimenzionálneho priestoru, vnímanie seba a objektov
v priestore a pod.
Fauconnier
a Turner napríklad skúmajú komplexné kognitívne procesy na podklade
metaforického prenášania významov, pričom sa opierajú o teóriu mentálnych
priestorov (mental spaces).
Všetky
spomenuté práce majú jedno spoločné, a síce je to postulát, že metafory v
našich diskurzoch neslúžia iba ako rétorické figúry k zintenzívneniu
pôsobenia rečového prejavu, ale že skôr ide o modely myslenia, ktoré
organizujú naše konanie, pomáhajú nám navzájom sa organizovať a sú
naším orientačným mechanizmom. Tým sa stávajú predpokladom poznávania
a konštrukcie životnej reality.
---
Metafora
štruktúruje naše poznanie. Jej hlavnou funkciou je kognitívne a jazykovo
sprístupniť abstraktné súvislosti. Metafory systematicky prepájajú domény
konkrétneho poznania s abstraktnými a ťažko uchopiteľnými oblasťami, prečo
časť poznania východiskovej (konkrétnej) domény (source domain) sa premieta do
cieľovej (komplexnej či abstraktnej) oblasti (target domain)[2]. Tieto prepojenia sa nazývajú mappings. Ide o pôvodne matematický
pojem, ktorý prebral Lakoff v štúdii Women,
Fire, and Dangerous Things z roku 1987. Ako synonymum pojmu mapping Lakoff a Johnson používajú
aj pojem metaphorical projection
(metaforický prenos). Nejde tu o prenos jednotlivých elementov, ale
o prenos štruktúr, ktoré na úrovni jazyka následne dostávajú konkrétnu
podobu[3].
Abstraktné myslenie je postavené na základoch štruktúr zmyslového vnímania. Tým
pádom sa metafora stáva špecifickým prejavom aplikovaného poznania. Prenos
štruktúry zmyslového poznávania na cieľovú doménu abstraktno-pojmového myslenia
je jednosmerný, neexistuje prenos opačným smerom.
Spoločným
aspektom tradičnej a kognitívnej teórie metafory je prenos významových
prvkov z jednej domény do druhej. V Aristotelovej teórii metafory
dochádza k prenosu významu z jednej (jazykovej) domény do druhej
(takisto jazykovej). Hovorí o „prenose slova z rodu na druh alebo
z druhu na rod alebo z jedného druhu na iný alebo podľa pravidiel
analógie“[4]. Naproti tomu kognitívna teória situuje
metaforu do priestoru medzi kogníciou a jazykom a prenos sa príslušne
deje medzi kognitívnymi štruktúrami (konceptmi) a jazykom. Štruktúry
zdrojovej domény sa skladajú primárne z elementov konkrétnych, zmyslových,
senzomotorických skúseností (napr. pohyb v priestore, relácie hore – dole
a pod.). Táto projekcia môže byť motivovaná koreláciou oboch oblastí (napr. zlosť v ňom vrela,
zovrela v ňom krv/žlč; Er kochte vor Wut; He is boiling with rage; Egli stava bollendo di rabbia – konceptuálna metafora ANGER IS
HEAT[5]),
ich štruktúrnou podobnosťou (život je
boj, život je hazardná hra – konceptuálna metafora LIFE IS A GAMBLING GAME[6]),
ontologickou podobnosťou (myšlienky
sú predmety – IDEAS (OR MEANINGS)
ARE OBJECTS[7]).
V zásade
je konceptuálna metafora iba dekontextovaná abstrakcia, ktorá sa realizuje
prostredníctvom metaforických výrazov. Pomocou diferenciácie medzi type a token (lingv. Vorkommnis) sa dajú rozlišovať aj konvenčné metafory
od nových metafor (new metaphors). Nové metafory, predovšetkým
v literárnych textoch, Lakoff a Johnson definujú ako úplne nové
koncepčné metafory (1980, 235). V práci More Than Cool Reason[8]
Lakoffa a Turnera z roku 1989 síce nájdeme túto myšlienku tiež, ale už iba
ako margináliu. Nové metafory vznikajú v zásade iba pomocou modifikácie alebo
prostredníctvom kombinácie existujúcich koncepčných metafor. V neskorších
prácach (Lakoff / Johnson 1999)[9]
sa už o nových koncepčných metaforách nehovorí vôbec.
Lakoff
a Johnson (1980) klasifikujú konceptuálne metafory podľa funkčného
hľadiska na structral metaphors (ARGUMENT
IS WAR), orientational metaphors (HAPPY
IS UP / SAD IS DOWN) a ontological
metaphors (INFLATION IS AN ADVERSARY). Avšak výskumná prax ukázala, že táto
klasifikácia je nejednoznačná, pretože neumožňuje jasné vymedzenia. Ontologické
metafory predstavujú skôr variant štruktúrnej metafory. V analýzach sa
takisto ukázalo, že aj orientačná metafora môže byť iba variantom štruktúrnej
metafory (v tomto prípade s priestorovou zdrojovou doménou). O to
viac je možné redukovať všetky typy metafor na štruktúrnu metaforu, keď si
všimneme, že autori považujú štruktúrnu metaforu za primárnu a že sa jej
definícia v žiadnom bode neodlišuje od definície metafory ako takej. Ich
„nefunkčná“ klasifikácia vedie vo výskumnej praxi k tomu, že sa používa
iba termín konceptuálnej metafory.
V kognitívnej
teórii metafory je podstatné, že kognitívna projekcia sa voči jazykovej vníma
ako nadradená. V tomto zmysle sa
metafora primárne realizuje na konceptuálnej (kognitívnej) úrovni a až
sekundárne sa objektivizuje na povrchu jazyka. To vysvetľuje okrem iného, prečo
dokážeme spontánne a bez problémov porozumieť aj novým a jazykovo nekonvencionalizovaným
metaforám. Medzi metaforickým systémom v konkrétnych jazykoch
a konceptuálnym kognitívnym modelom metafory je vzťah reciprocity. Ako sa
o metaforách nedá uvažovať nemetaforicky, ani teórie či poznanie
nejestvujú mimo metaforických konceptov. Avšak metafora nie je vedomým
nástrojom produkcie poznania, je naším nereflektovaným a inštinktívnym organizačným
mechanizmom, ktorý sa vyvíja ešte pred osvojením si jazyka.
Kognitívna
metafora ako nástroj myslenia funguje v prípadoch, keď sa človek snaží
integrovať novú informáciu do aktuálnych schém poznania. Ak neexistujú vhodné
schémy spracovania takejto novej informácie, aktivizujú sa podľa možnosti
podobné vhodné schémy. Následne vzniká z tejto konceptuálnej podobnosti
nová schéma, ktorá sa zhoduje s predchádzajúcimi iba parciálne,
v mnohých aspektoch je ale odlišná. Hovorí sa preto, že medzi zdrojovou a
cieľovou doménou existuje parciálna kompatibilita. Môžeme sa venovať aj otázke,
ktoré koncepty sú metaforické a ktoré nie, ale oveľa zmysluplnejšia je
otázka, ktoré aspekty toho ktorého konceptu sa dajú chápať iba metaforicky
a ktorých podstata vôbec nie je metaforická. Spravidla sa ale jedna
zdrojová doména premieta do viacerých cieľových domén, alebo inak, viaceré
cieľové domény môžu byť štruktúrované jednou zdrojovou oblasťou. Lakoff
a Turner 1989 odkazujú aj na početné príklady, kedy sa viaceré zdrojové
oblasti premietajú na jednu cieľovú
oblasť. Tieto oblasti sú často od seba ontologicky úplne nezávislé. Tu sa
odkrývajú možnosti výskumu metafory ako štruktúrovaného priestoru medzi jazykom
a kogníciou. Lakoff a Johnson modelujú tzv. kognitívnu sémantiku, upozorňujú
na neopodstatnenosť odčleňovania sémantiky od pragmatiky takisto ako jazyka
a kognície. Naopak, práve v metafore sa im ukazujú prepojenia oboch
úrovní. Ich kognitívna sémantika preto neskúma vzťah označujúceho
a označovaného, ale vzťahy medzi slovom a skúsenostnými konštrukciami
vedomia. Jazykové fenomény autori definujú jednoducho ako reprezentácie
kognitívnych procesov.
---
Metafora je spôsob
konceptualizácie skúsenosti a organizácie poznania, ktorého štruktúra sa
dá vysvetliť ako sémantická sieť s mnohými uzlami a reláciami medzi
nimi. V tejto štruktúre je možné sledovať vypĺňanie tzv. škár/štrbín/prázdnych miest (slots) po príslušnej projekcii zdrojovej domény na
cieľovú. Tu dochádza k prepájaniu skúsenostnej a jazykovej úrovne.
Takýmito projekciami poznania sa vytvárajú komplexné kognitívne štruktúry,
v ktorých nachádzame reprezentácie poznania cieľových domén. Tieto
reprezentácie samozrejme nemusia mať metaforický pôvod. Táto
skúsenostno-konceptuálna úroveň je prístupná empirickému skúmaniu. Otázka
porozumenia sa dá zodpovedať iba na podklade odkrývania princípov
konceptuálneho štruktúrovania poznania, ktoré nám ukazujú, prečo sa zmysly a rozum
(biológia a vedomie) nedajú od seba oddeliť. Hlavne Johnson upriamuje svoju
pozornosť na biologické/telesné predpoklady poznania a porozumenia[10].
Kognitívne schopnosti ako sú jazyk alebo myslenie nie sú oddelené od našej
telesnosti a kognitívni lingvisti principiálne vychádzajú zo spriahnutia
tela a kognície (myslenia a jazyka). Johnsonova „telesná“ sémantika stavia
na teórii imaginácie, ktorá vychádza z premisy nepreniknuteľnosti telesnej
skúsenosti, teda z presvedčenia, že človek konceptualizuje svet principiálne
na základe jeho primárnych (senzomotirických) skúseností. Johnson tvrdí, že
telesnosť determinuje každý druh skúsenosti. Na mysli má elementárne predpojmové telesné
skúsenosti, z ktorých vznikajú tzv. obrazové
schémy (image-schemata, Vorstellungsschemata), elementárne senzomotorické
vzory, ktoré štruktúrujú každé nové poznanie a sú základnou stavebnou
jednotkou kognitívnych modelov.[11]
Obrazové schémy, napriek alebo práve vďaka ich elementárnej jednoduchosti, sa
následne premietajú do komplexnejších a abstraktných významov
a dávajú im diferencovanú štruktúru. Obrazové schémy (image-schemata)
a ich projekcie sú základným mechanizmom konceptualizácie skutočnosti a
ľudského myslenia. Toto je zároveň premisa radikálneho konštruktivizmu
a Johnsonov pojem metafory je teda zásadne epistemologicky konštruktivistický.
Konceptuálny
systém je štruktúrovaný metaforickým prenosom obrazových schém (image-schemata)
na cieľové domény. Spôsob, ako konceptualizujeme skutočnosť, je principiálne
metaforický a metafory majú preto primárne epistemickú funkciu –
organizujú poznanie. Sú elementmi jazyka, ako aj prvkami mechanizmu poznania.
Kognitívna teória
metafory operuje pojmami „konceptuálna metafora“ (THEORIES ARE
BUILDINGS) a „metaforický výraz“, resp. konvenčná
metafora (svoju teóriu postavil na slabých základoch; Er baute seine Theorie auf
älteren Positionen auf; Er untermauerte seine Theorie mit Beispielen...). Konceptuálne teórie
spájajú vždy dve domény, zdrojovú (stavba) a cieľovú (teória). Konceptuálna
metafora je meta-entita situovaná nad jazykovou manifestáciou daného konceptu. Abstraktné
domény sú vždy projekčnými plochami pre konkrétne primárne skúsenosti. Táto
jednosmernosť prenosu je jednou zo základných téz kognitívnej teórie metafory.
To ďalej znamená, že abstraktné domény spočívajú, resp. majú pôvod
v bezprostredne zmyslovom prežívaní. Jedným z najdôležitejších
predpokladov pre obsiahnutie abstraktných obsahov spočíva
v konceptualizácii v podobe metaforickej projekcie.
Ďalším
princípom prenosu je the invariance principle
(princíp invariantnosti), ktorý znamená, že projekciou štruktúr pôvodnej domény
do cieľovej oblasti sa jej inherentná štruktúra nenaruší:
Metaphorical mappings preserve the
cognitive topology (that is, the image-schema structure) of the source domain,
in a way consistent with the inherent structure of the target domain. What the
Invariance Principle does is guarantee that, for container schemas, interiors
will be mapped onto interiors, exteriors onto exteriors, and boundaries onto
boundaries; for path-schemas, sources will be mapped onto sources, goals onto
goals, trajectories onto trajectories; and so on[12]. (215)
Mapping sa
potom deje vždy parciálne a je štruktúrne obmedzený, čo znamená, že
mapping sa vo svojej parciálnej korešpondencii týka samozrejme oboch oblastí.
Lakoff a Johnson (1980) ale aj Kövecses (2002) hovoria o zvýrazňovaní
(highlighting) a zastieraní (hiding) určitých aspektov príslušných
oblastí, hovoria, že metafora má perspektivujúcu funkciu.
Okrem toho sa
metafore bežne pripisujú aj iné funkcie: napr. označovacia funkcia
v súvislosti s konštituovaním významov a poznania, ako aj názorne
vysvetľujúca funkcia a funkcia sprostredkovania poznania. V rámci textu je
metafora zodpovedná za zabezpečenie jeho koherentnosti[13].
Konceptuálne
metafory sú v našom kognitívnom systéme zahniezdené tak, že si ich
metaforické podhubie bežne vôbec nevšímame. Sú konvencionalizované a sú
pevnou súčasťou lexikónu (napr. Tvoje slová ma zranili/ma bolia etc.). Toto je
v skratke jadro celej problematiky, a síce odhaľovanie systematických
vzťahov medzi zásadnými (bazálnymi/primárnymi) skúsenosťami človeka
a jazykom.
[1] Mnohé
myšlienky príznačné pre konceptuálnu
teóriu metafory nájdeme ale už aj v tzv. teórii obrazového poľa (Bildfeldtheorie) podľa Haralda Weinricha.
[2] Definícia metafory podľa
Lakoffa a Johnsona: „The essence of metaphor is understanding and experiencing one kind
of thing in terms of another.“ (Lakoff – Johnson 1980, 5)
[3]
V koncepte LOVE IS A JOURNEY je cesta zdrojová (konkrétna,
senzomotorická/telesná skúsenosť) a láska cieľová (abstraktná) doména.
Realizácie tohto konceptu nachádzame napr. v metaforických výrazoch: cesty
lásky, las vias del amor, Weg der Liebe, il viaggio dell'amore, alebo aj Náš vzťah
sa dostal do slepej uličky/do starých koľají, our marriage has hit
a dead-end etc.
[4] „von der
Gattung auf die Art oder von der Art auf die Gattung, oder von einer Art auf
eine andere, oder nach den Regeln der Analogie“ (Aristoteles, Poetik, 21).
[5] porovnaj
Lakoff – Johnson 1980; Kövecses 1986; Kövecses 1990.
[6] porovnaj
Lakoff a Johnson 1980.
[7] porovnaj Lakoff
George – Mark Johnson: Conceptual Metaphor in Everyday Language. In The Journal
of Philosophy, Vol. 77, Issue 8, 1980, 453-486.
[8] Lakoff, George
– Turner, Mark. 1989. More Than Cool Reason: A Field Guide to Poetic Metaphor.
Chicago: University of Chicago Press. Merwin, W. S. 1973. Asian Figures. New
York: Atheneum.
[9] Lakoff,
George, and Johnson, Mark. 1999. Philosophy in the Flesh: The Embodied Mind and
Its Challenge to Western Thought. New York; Basic Books.
[10] Čoraz
častejšie sa v odbornom diskurze používa pojem Embodiment (telesnosť).
[11]
„container“, „path“, „cycle“, „surface“, „balance“, „counterforce“,
„attraction“, „near-far“, „center-periphery“, „part-whole“, „full-empty“... (porovnaj
Johnson 1987, 126) - Johnson, Mark
(1987). The Body in the Mind: The Bodily Basis of Meaning, Imagination,
and Reason, University of Chicago.; porovnaj bližšie Rohrer,
Tim. “Image Schemata in the Brain.” In From Perception to Meaning: Image Schemas
in Cognitive Linguistics, Beate Hampe and Joe Grady, eds., Berlin: Mouton de
Gruyter, 2005, pp. 165-196.
[12] Lakoff,
George. 1993. The Contemporary Theory of Metaphor. In A. Ortony (Ed.), Metaphor
and Thought (2nd ed.). Cambridge: Cambridge University Press.
[13] porovnaj Baldauf,
Christa, 1997. Metapher und Kognition. Grundlagen einer neuen Theorie der
Alltagsmetapher. Frankfurt/M. et al.
[14] Harald Weinrich. 1958: Münze und Wort : Untersuchungen an
einem Bildfeld In: Romanica :
Festschrift für Gerhard Rohlfs. - Halle (Saale) : Niemeyer (1958), S. 508-521;
[15]
Black, Max. "More about Metaphor." Dialectica 31, nos. 3-4
(1977): 431-457; porovnaj poznámky v práci Marka Johnsona: Philosophical
Perspectives on Metaphor. University of Minnesota Press, 1981 na str. 332-334
[16] porovnaj
hlavne Baldauf, Christa, 1997. Metapher und Kognition. Grundlagen einer neuen
Theorie der Alltagsmetapher. Frankfurt/M. et al.
Bibliografia
Aristoteles. 1982. Poetik. Griechisch/Deutsch. Übers. u. hg. v. Manfred Fuhrmann. Stuttgart (Reclam).
Baldauf, Christa. 1997. Metapher und Kognition. Grundlagen einer neuen Theorie der Alltagsmetapher. Frankfurt/M. et al.
Black, Max. 1998a. Die Metapher. In: Haverkamp, Anselm (Hg.): Theorie der Metapher. 2. Aufl. Darmstadt (Wiss. Buchges.), S. 55-79. (Originalausg.: Metaphor. In: Proceedings of the Aristotelian Society, 55 (1954), S. 273-294)
Black, Max. 1998b. Mehr über die Metapher. In: Haverkamp, Anselm (Hg.): Theorie der Metapher. 2. Aufl. Darmstadt (Wiss. Buchges.), S. 379-413.
Black, Max. 1977. "More about Metaphor." Dialectica 31, nos. 3-4: 431-457.
Blumenberg, Hans. 1998. Paradigmen zu einer Metaphorologie. Frankfurt a.M. (Suhrkamp). (1. vyd. Paradigmen zu einer Metaphorologie, Bonn (Bouvier) 1960)
Buchholz, Michael B. (ed.). 1993. Metaphernanalyse. Göttingen (Vandenhoeck & Ruprecht).
Debatin, Bernhard. 1995. Die Rationalität der Metapher. Berlin u.a. (De Gruyter)
Haverkamp, Anselm (ed.). 1998a. Die paradoxe Metapher. Frankfurt a.M. (Suhrkamp)
Haverkamp, Anselm (ed.). 1998b. Theorie der Metapher. 2. Aufl. Darmstadt (Wiss. Buchges.)
Jäkel, Olaf. 2003. Wie Metaphern Wissen schaffen: Die kognitive Metapherntheorie und ihre Anwendung in Modell-Analysen der Diskursbereiche Geistestätigkeit, Wirtschaft, Wissenschaft und Religion, Verlag Dr. Kovac.
Johnson, Mark. 1981. Philosophical Perspectives on Metaphor. University of Minnesota Press, 332-334.
Johnson, Mark. 1987. The Body in the Mind: The Bodily Basis of Meaning, Imagination, and Reason, Chicago u.a. (Univ. of Chicago Press.).
Kövecses, Zoltán. 1986. Metaphors of anger, pride, and lowe: A lexical approach to the structure concepts. Philadelphia: Benjamins.
Kövecses, Zoltán. 1990. Emotion concepts. New York: Springer.
Lakoff, George – Mark Johnson 1998: Leben in Metaphern. Konstruktion und Gebrauch von Sprachbildern. Heidelberg (Auer).
Lakoff, George – Mark Johnson. 1980a. Metaphors we live by. Chicago: University of Chicago Press.
Lakoff, George – Mark Johnson. 1980b. Conceptual Metaphor in Everyday Language. In The Journal of Philosophy, Vol. 77, Issue 8, 453-486.
Lakoff, George – Mark Johnson. 1999. Philosophy in the Flesh: The Embodied Mind and Its Challenge to Western Thought. New York; Basic Books.
Lakoff, George – Mark Turner. 1989. More Than Cool Reason: A Field Guide to Poetic Metaphor. Chicago: University of Chicago Press. Merwin, W. S. 1973. Asian Figures. New York: Atheneum.
Lakoff, George. 1987. Women, fire and dangerous things. What categories reveal about the mind. Chicago u.a. (Univ. of Chicago Press).
Lakoff, George. 1993. The Contemporary Theory of Metaphor. In A. Ortony (Ed.), Metaphor and Thought (2nd ed.). Cambridge: Cambridge University Press.
Lakoff, George. 2008. The Neural Theory of Metaphor. In R. Gibbs (Ed.), The Metaphor Handbook. Cambridge: Cambridge University Press. 17-38.
Rohrer, Tim. 2005. “Image Schemata in the Brain.” In From Perception to Meaning: Image Schemas in Cognitive Linguistics, Beate Hampe and Joe Grady, eds., Berlin: Mouton de Gruyter, 165-196.
Weinrich, Harald. 1958: Münze und Wort : Untersuchungen an einem Bildfeld In: Romanica : Festschrift für Gerhard Rohlfs. - Halle (Saale) : Niemeyer, 508-521.
Weinrich, Harald: Art. Metapher, in: Historisches Wörterbuch der Philosophie, Bd. 5, 1179–1186.