Ekológia kognície

Oblasti vedného poznania:

Autor:

Explikácia pojmu

Ekológia sa prejavuje už v základoch mozgovej činnosti. Pre ľudí sú objekty súčasťou sveta tak, ako s ním interagujeme: vnímame ho, predstavujeme si ho, pôsobíme v ňom svojím telom a získavame o ňom vedomosti. Ekológiu kognície zdôraznil v roku 1987 George Lakoff v práci Women, Fire and Dangerous Things. Prejavom ekologického myslenia je napríklad fakt, že existujú kognitívne ústredné, bázové kategórie (ľudí, fyzických objektov, ale aj emócií, udalostí, priestorových a spoločenských vzťahov atď.), ktoré sa nachádzajú „uprostred“ škály usporiadanej od všeobecného ku špecifickému. Sú funkčne a epistemologicky primárne pre mnohé kognitívne javy ako vnímanie, vytváranie obrazov, pohyb, učenie sa, rozpoznávanie, pamäť, jazykové vyjadrovanie.

Bázové pojmy nemožno považovať za elementárne (najjednoduchšie) stavebné jednotky pojmovej štruktúry, lebo v bázovej úrovni sa entity vnímajú holisticky (celostne). Napríklad kategorizácia rastlín obsahuje rodový pojem „dub“, kde nerozlišujeme konkrétne druhové detaily (dub zimný), ani si prvotne neuvedomujeme formu (strom) či špecifikáciu (rastlinný strom). Dub sa vyznačuje základnou charakteristikou, čiže rysmi, vlastnými len jemu a zreteľne ho odlišujúcimi od iných entít, či už v bázovom postavení (javor, voda, hnev) alebo na „vyššej“ či „nižšej“ úrovni (rastlina oproti dub zimný previsnutý).

V niektorých kultúrach však môže byť v bázovej pozícii vyššia kategória (napríklad strom). Alebo odborná špecializácia dokáže spôsobiť, že u expertov sa v bázovej úlohe ocitnú „nižšie“ špecifické pojmové úrovne. Pritom v podradenej aj nadradenej úrovni (kancelárska stolička versus nábytok, pes vlčiak versus zviera) je v porovnaní s bázovými informáciami znížený nárast znalostí, čiže vedomosti sú štruktúrované hlavne v bázovej úrovni. V nej sa najrýchlejšie identifikujú členy kategórie, je to tiež prvá úroveň, ktorú deti chápu a pomenúvajú, a pojmy tam majú neutrálny kontext.

Poznatky sa usporadúvajú hlavne podľa členenia na časti a celok. Celostné tvary bázových konceptualizácií naznačujú, že celok je zrejme psychologicky prednejší než jeho časti. Časti však určujú tvar a obvykle súvisia s funkciami, takže to, čo vieme o funkciách, je zvyčajne tým, čo vieme o častiach. Tento faktor podmieňuje aj motorický program na narábanie s danou vecou či javom. Ak jazykovo pomenujeme bázové konceptualizácie, nezískame žiadne vysvetlenie, prečo ich ľahšie chápeme a učíme sa ich, používame a pamätáme si ich. Dané úkony sú pre nás ľahšie práve preto, že význam je viazaný na vnímanie, motoriku a obrazotvorné schopnosti. 

 

Bibliografia

Lakoff, George. 2006. Ženy, oheň a nebezpečné věci. Co kategorie vypovídají o naší mysli. Prel. Dominik Lukeš. Praha: Triáda.

<< späť