Interkultúrny výskum diskurzov

Interkultúrny výskum diskurzov sa venuje otázke kultúrnych vplyvov na produkciu textov. Pôvodne sa výskumy týkali štruktúrovania textov, logike argumentácie a pod. Vychádza sa z hypotézy, že vzory myslenia podmienené kultúrou formujú organizáciu obsahov textov. Takýto výskumný plán sa realizuje väčšinou v kontexte kontrastívnej lingvistiky[1]. Na ploche textu a pragmatiky sa identifikujú rozdiely diskurzov (skúmajú sa prevažne vedecké texty). Za podklad sa berie ideál lineárnej postupnosti v argumentatívnej štruktúre podľa anglosaskej tradície, keďže angličtina platí ako lingua franca vedeckej komunikácie a anglosaské diskurzné normy rozhodujú o medzinárodnej vedeckej reputácii autorov. Odchýlky v logike argumentácie napr. nemeckých alebo čínskych vedcov publikujúcich v angličtine a v anglosaských vedeckých periodikách sa klasifikujú ako inkonzistentnosť a nejasnosť, resp. jednoducho ako zlá kvalita textu, pričom sa ignorujú špecifiká kultúrnych tradícií príslušných vedných systémov. Clyne tento stav označuje ako kultúrny imperializmus[2]. Pojem Interkultúrny výskum diskurzov obsahuje dva teoretické fundamenty, sú nimi interkultúrna pragmatika a interkultúrna textová lingvistika[3]. Súčasťou týchto fundamentálnych smerov sa dajú ďalej diferencovať kontrastívne, interaktívno-interkultúrne perspektívy a perspektíva interlanguage v rámci buď pragmatiky alebo textovej lingvistiky.

Interkultúrny výskum diskurzov sa však všeobecne orientuje na aspekty kultúrnej podmienenosti komunikačných štýlov a je blízky výskumu kultúrnych tém. Hlavne interkultúrna literárna veda si osvojila postupy analýzy diskurzov s ťažiskom na fenomény interkulturality, napr. literárnej kombinácii diskurzov, ktoré poznáme pod pojmom etnopoézia[4].