Surrealizmus
Explikácia pojmu
Surrealizmus
spomedzi historických avantgárd trval najdlhšie, zrodil sa na troskách dadaizmu
ako jeho priamy pokračovateľ a rozšíril sa do všetkých umeleckých oblastí.
Vstúpil oficiálne na scénu roku 1924, keď André Breton uverejnil svoj surrealistický
manifest, hoci názov surrealizmus vymyslel Guillaume Appolinaire už roku 1917.
O konci surrealizmu sa vedú spory, niektorí kladú koniec surrealizmu do obdobia
konca druhej svetovej vojny, iní ho kladú do obdobia po smrti André Bretona
roku 1966. Niektorí kritici nachádzajú dedičstvo surrealizmu najmä v oblasti
vizuálnych umeleckých smerov aj v druhej polovici dvadsiateho storočia, v
niektorých krajinách je toto dedičstvo živé podnes, napríklad v Českej
republike pôsobí skupinka surrealistov, ktorí sa považujú za priamych
nasledovníkov pôvodných českých surrealistov.
André
Breton, zakladateľ a vodca surrealizmu, okrem svojej umeleckej dráhy pôsobil
ako lekár psychiater a znalec Freuda a prebádal najmä jeho teóriu podvedomia.
Vychádzal z predpokladu, že psychické procesy sa utvárajú vo forme obrazov, aby
obsahy podvedomia mohli vyplávať na povrch. Breton dospel k záveru, že umenie
dokáže generovať obrazy, prostredníctvom ktorých je možné vydolovať obsahy z
najhlbších vrstiev podvedomia. Umelecký výtvor už teda nie je nástroj na
zobrazenie javovej skutočnosti, ale nástroj, ktorý dokáže vyjaviť a viditeľne
zobraziť najskrytejšie tajomstvá ľudskej psychiky tým, že prekoná snahu vedomia
(freudove super ego) udržať disciplínu. V tomto procese vystupuje do popredia
podvratná činnosť surrealizmu, ktorej cieľom je uvoľniť zábrany stavu vedomia,
odstrániť brzdy spoločnosti, ktorá vyvíja na človeka nátlak, aby žil v súlade
so zákonmi morálky. Surrealizmus vyzdvihuje silu inštinktívnosti a snovej
činnosti, ktoré problematizujú ľudské istoty tým, že kladú vedľa seba obrazy a
asociácie, ktoré by boli v stave vedomia neprijateľné alebo nepochopiteľné.
Umenie má mať silu oslobodiť tieto obsahy cenzurované spoločnosťou a morálkou z
područia podvedomia. Surrealizmus v snahe dosiahnuť tento cieľ využíva
prostriedky, ktoré slúžili už futuristom a dadaistom, ako napríklad fotomontáže
a tzv. Merz, objekty zbavené pôvodnej
funkcie a zasadené do nového kontextu, a bude využívať aj prostriedky tradičnej
maľby, ale na vytvorenie nečakaných vizuálnych skladieb. Podľa Bretona základný
princíp je v tom, že “surrealistický obraz zapôsobí najsilnejšie vtedy, keď
dosiahne najvyšší stupeň náhodnosti, ktorý vyžaduje čo najdlhší čas, aby bol
preložený do praktického jazyka a obsiahne obrovskú dávku zdanlivej rozporuplnosti”.
Snaha
klásť vedľa seba obrazy s čo
najprekvapivejšou odozvou si vyžaduje kompozičný mechanizmus založený na
automatizme, bez zasahovania vedomých zložiek a preto nachádza svoj najlepší
výraz v kompozičnej hre ”krásnych mŕtvol”. Krásne mŕtvoly sa prvý raz objavili
roku 1927 v časopise “Surrealistická revolúcia”, hoci sa už pár rokov dozadu
používali ako literárna hra, no ešte neboli uverejnené. Na tomto texte môžeme
doložiť spôsob, akým surrealisti pracovali. Išlo o spoluprácu viacerých
autorov, niekto napísal na papierik náhodné podstatné meno a posunul papierik
ďalej ďalším zúčastnením, oni pripísali na papierik náhodné prídavné meno,
potom pripísali sloveso, ďalšie podstatné meno s funkciou predmetu a tak
ďalej...každý autor pripísal slovo, bez toho, že by vedel, čo napísali autori
pred ním...čiže nakoniec sa k čitateľovi dostal celkom nečakaný text. Duch
surrealizmu celkom dobre vystihoval obraz “náhodného stretnutia dáždnika a
písacieho stroja na chirurgickom stole”. Texty vytvorené touto metódou sú
prekvapivé, ale nie nečakané, pretože poučený čitateľ pozná pravidlá hry a
vznikli nevedomky, čo umožňuje nebrať do úvahy individualitu autorov. Nikto
úmyselne nenapísal krásne mŕtvoly, a predsa sú tu a kladú čitateľovi otázky,
ktorý za zjavnou nesúrodosťou textu vycítil jestvovanie ďalšej významovej
roviny.
[WORK
IN PROGRESS]
Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe Zmluvy č. APVV-20-0179.
Bibliografia
BINNI, Lanfranco: Potere surrealista. Roma: Meltemi, 2001
BIGSBY, Christopher W. E.: Dada & Surrealism. London and New York: Methuen, 2018 (1st ed. 1972)
SERAFINI, Giuliano: Surrealismo. Firenze: Giunti, 2015