Preklad a prepis

Prepis je forma komunikačnej funkčnej transformácie, transpozície alebo transpozície textu „originálu“ s cieľom jeho etablovania a prežitia v dobovom literárnom systéme (Lefevere 1992). Okrem prekladu sú inými prípadmi prepisu sú napríklad redakcia textu, recenzia naň, antológia, ale napríklad aj literárna história. Vo vzťahu k literárnemu systému sa prepis prejavuje nielen pri jeho tvorbe textov (originál ako prepis látky a životnej skúsenosti, preklad ako prepis textu originálu), ale aj pri recepcii (v širokých modalitách daných komunikačnou osobitosťou, tzv. zdvojenosťou prekladovej komunikácie: recepcia originálu – recepcia originálu prekladu – recepcia prekladu – recepcia originálu cez preklad). Má ale aj zásadné úlohy pri konštitúcii literárneho systému, keďže pomáha kreovať, integrovať a interpretáciami reintegrovať kánon.

Tento pojem má pôvod v dynamickej systémovej teórii literatúry a kultúry Andrého Lefevera (1992), v ktorej prepis textov zohráva významné úlohy v ideologicky podmienenom etablovaní hodnôt. Literárny systém je v jeho ponímaní vnútorne (odbornej) sa regulujúci a navonok (patronátom) regulovaný dynamický celok diel a ich etablovaných interpretácií, do ktorého dielo vstupuje tým, že sa prispôsobuje poetike svojej doby (repertoára prostriedkov vyžadovaných strážcami dobového vkusu) a konvenuje jej ideológii (v zmysle ideálneho sebaobrazu). V takej konštalácii potom prepis zabezpečuje prežitie diela (originálu); platí totiž, že to, že sa dielo prepisuje, znamená, že niekomu stojí za to ho prepísať. Prepis so sebou zákonite prináša aj zmeny, v dôsledku čoho môže vnášať do prevládajúcej ideologickej a poetickej konštelácie aj subverzívne prvky a idey.

A. Lefevere pojem prepis predstavil ako jeden zo základných princípov života a prežívania literárnych diel v literárnej komunikácií v niekoľkých prípadových štúdiách (najmä s tematikou literárnej a textovej histórie). Pojem definoval široko a skôr principiálne než taxonomicky, nechal ho otvorený. Chápanie tohto pojmu v súčasné translatológii je preto vhodné skúmať na základe kontextov, v ktorých sa objavuje v translatologických prácach. Je príznačné, že ani v najznámejšom teoretickom lexikóne translatológie Handbook of Translation Studies (eds. Van Doorslaer, Gambier, 2010 – 2013) sa pojem prepis neobjavuje v samostatných heslách. V danom kompendiu sa však pojem objavuje v nasledujúcich kontextoch:

- adaptácia: prepis je chápaný ako jej súčasť (Milton, 2010, 3)

- cenzúra: prepis je v podstate opakom prekladu, vplyvom cenzúry sa originál prepisuje s cieľom upraviť ho, príkladom je ideologická adaptácia detskej literatúry (Merkle, 2010, s. 19); prepis predstavuje aj ovplyvňovanie podoby kultúrneho transferu (tamže)

- etika a preklad: ako eticky správne vykonávať „prepis textu do iného jazyka“ (van Wyke, 2010, s. 111)

- žurnalistika a preklad: prepis viacerých textov do jedného ako metóda práce v redakciách, funguje popri preklade a v spolupráci s ním (van Doorslaer, 2010, s. 182)

- filozofia a preklad: prepis cudzieho textu sa uskutočňuje na základe obmedzení daných cieľovou kultúrou (Arrojo, 2010, s. 250)

- politický preklad: v medzinárodných organizáciách sa často robí bilingválny prepis textov, platí teda, že (štandardne) originál ovplyvňuje preklad, ale aj naopak (Gagnon, 2010, s. 254)

- postkoloniálne literatúry a preklad: preklady postkoloniálnej literatúry (do veľkých jazykov) možno chápať ako prepis, lebo je pri ňom nutné historicky adekvátnym a citlivým spôsobom reprezentovať marginalizované kultúry (Bandia, 2010, s. 267)

- autorský preklad: svoje texty často do iného jazyka prepisujú bilingválni autori, prepisom text prispôsobujú literárnym a filozofickým konvenciám novej kultúry, ide tak o text-dvojičku (Montini, 2010, s. 306)

- sociológia prekladu: zdôrazňuje sa, že prepis sa realizuje v rámci dynamiky spoločenských vzťahov (Wolf, 2010, s. 338)

- transfer a výskum transferu: transfer v sebe môže zahŕňať (literárny) prepis a iné spôsoby písania (Göpferich, 2010, s. 375)

- stratégie a taktiky prekladu: prepis je jedným z príkladov globálnych stratégií prekladu, ide o rozhodovanie medzi neprekladaním textu a jeho úplným prepisom, čiže prepis je ontologicky odlišný od prekladu (Gambier, 2010, s. 416)

- jednotka prekladu: prepis je jeden z konkrétnych postupov práce nad jednotkou prekladu (Ballard, 2010, s. 439)

Prepis chápaný v takomto širokom sociologickom a kulturologickom zmysle patrí medzi základné postupy tvorby historickej identity kultúry. Slovami Andrého Lefevera: „Konkrétna kultúra manipuluje svoju minulosť v záujme toho, ako by podľa súčasných mocných mala vyzerať jej prítomnosť“ (1992, s. 122, prel. I. T.).[1]