Komentár k prekladu

Autorom štúdie je James S [Stratton] Holmes, známy aj ako Jim Holmes a umelecky ako Jacob Lowland, americký básnik, prekladateľ, redaktor, gay aktivista, vysokoškolský pedagóg, organizátor literárneho života a v neposlednom rade jeden zo zakladateľov, propagátorov a prvých organizátorov odboru, ktorý na jeho popud dostal názov „translation studies“ (po slovensky translatológia). Narodil sa 2. mája 1924 v meste Collins v americkom štáte Iowa, študoval angličtinu a históriu. V roku 1949 odišiel ako fullbrightovský štipendista do Holandska, kde rok pôsobil na medzinárodnej internátnej škole v blízkosti mesta Ommen. V tom čase už písal poéziu. Po skončení štipendia sa z osobných dôvodov rozhodol v Holandsku zostať a odišiel za životným partnerom Adrianusom van Marlem do Amsterdamu, kde odvtedy žil a pôsobil. Naučil sa po holandsky, sprvoti sa žil len prekladom. Odvtedy prekladal systematicky, vydával literárny časopis Delta[1] a budoval sieť kontaktov: z viacerých spolupracovníkov na prekladoch poézie sa neskôr, keď nastúpil na Katedru všeobecnej literárnej vedy na Filozofickej fakulte Amsterdamskej univerzity, stali jeho aj jeho akademickí kolegovia (ako to dokazuje Jones, 2018). Z básnika a oceňovaného prekladateľa poézie sa tak časom stal akademik, ktorého nosnou témou bol preklad. Vo svojich prácach vychádzal z vlastných prekladateľských skúseností a je preňho príznačné, že sa teoretickú reflexiu pokúša zjednotiť s praktickou skúsenosťou s pomocou heuristických metafor a modelov (Naaijkens, 2017). Jeho činorodosť, bohaté kontakty, angličtina ako rodný jazyk zrejme zohrali úlohu v tom, že ako prvý na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia dokázal spojiť odborníkov venujúcich sa problematike prekladu z rôznych kútov sveta. Nadviazal spojenie s A. Popovičom a jeho kolektívom spolupracovníkov zo Slovenska a tiež I. Even-Zoharom a G. Tourym z Izraela, bol v organizačnom tíme pri prvých spoločných konferenciách a edične sa podieľal na vydaniach prvých kolektívnych prác. Zomrel 6. novembra 1986 na AIDS v Amsterdame.

V kľúčovej sérii translatologických referenčných príručiek Handbook of Translation Studies (eds. Van Doorslaer, Gambier, 2010 – 2013) sa oceňuje jeho prínos k rozvoju a systemizácii rodiacej sa disciplíny, hovorí sa ňom ako o priekopníkovi a prvom hýbateľovi procesov, ktoré viedli k užšej medzinárodnej spolupráci relevantných vedcov a mali „elektrizujúci efekt“ (Delabastita), vďaka ktorému sa rodiaca translatológia dostala na mapu akademických odborov a mohla sa začať inštitucionalizovať (porov. Van Doorslaer, 2017). Z bibliografickej a encyklopedickej analýzy jeho „stôp“ (ibid.) v súčasnej translatológii možno konštatovať, že dodnes zostáva citovaným a relevantným autorom.

Najvýznamnejšiu úlohu na tom, že k Holmesovi sa súčasní translatológovia neobracajú len z úcty k otcom zakladateľom, má práve článok The Name and Nature of Translation Studies z r. 1975. Práve na tento článok (resp. jeho údajnú časť) sa dodnes v translatológii odkazujeme, vychádzame z neho, dopĺňame ho (pozri Van Doorslaer, 2017; Naaijkens, 2017) alebo sa voči nemu ohradzujeme (Pym, 1998/2014). Holmes totiž týmto článkom a v tomto článku (konkrétne v jeho neskoršej redakcii, pozri ďalej) definoval nový odbor, na solídnych základoch delenia vied (na teoretické a aplikované) nakreslil jeho programovú mapu a naznačil jeho presahy k iným odborom a predmetom záujmu. Definoval translatológiu ako empirickú vedu s troma rovnocennými, navzájom prepojenými vetvami: teoretickou, deskriptívnou a aplikovanou.

Priekopnícky článok The Name and Nature of Translation Studies som do slovenčiny prekladal v období, keď mal ten text už takmer päťdesiat rokov. Zdroje, na ktoré sa odkazuje a ktoré komentuje, sú už dnes zastarané. Koncepcia textu, jeho triezve definície a spôsob argumentácie však naďalej obstoja. Vznikol pôvodne z referátu, tak si zachováva aj drobné znaky (štylizovanej) orálnosti, napríklad kde-tu obracanie sa k publiku a do akademickej obce, niektoré konštatovania o historickom kontexte sú formulované zovšeobecňujúco a aproximatívne („najmarkatnejšie snáď od konca druhej svetovej vojny“ a pod.). Obsahuje tiež mnoho neologizmov. Viaceré z nich predstavujú návrhy kľúčovej terminológie, napr. názov „translation studies“ či deskriptívna translatológia a aplikovaná translatológia, a vplyvom tohto článku sa ujali a dodnes sa používajú. Iné návrhy termínov (napr. psycho- a sociotranslatológia) však prax odbore časom precizovala a boli nahradené.

Tento prvý slovenský preklad Holmesovej štúdie The Name and Nature of Translation Studies má ambíciu byť reflexívny (pozri heslo „reflexívna translatológia“) v tom, že text otvára, a zohľadňujúc vplyv medzičasového a medzipriestorového faktora v preklade (mimochodom, termíny A. Popoviča prevzaté od J. S Holmesa), miestami dekonštruuje. Základnou tenziou, ktorá poháňala moju reflexiu pri riešení prekladateľských problémov, bolo na jednej strane vedomie, že prekladám už historický dokument, no na druhej strane že ho prekladám pre čitateľstvo, ktoré ho snáď bude naďalej čítať, citovať a pracovať s ním (slovenských odborníkov a odborníčky a študentstvo odboru prekladateľstvo a tlmočníctvo). Snažím sa teda o verný preklad s cielene zosilneným spoločenským aspektom výrazu (Miko, 2011, s. 105) s ohľadom na slovenskú translatologickú komunitu.

Pri preklade a reflexívnom prístupe k riešeniu problémov s ním spojených som narazil na tri skupiny problémov:

1. Textologické problémy

2. Prekladateľské problémy

3. Historickokritické problémy

 

1. Textologické problémy

Táto skupina problémov vychádza z toho, že aj keď ide o zakladateľské dielo translatológie, štúdia The Name and Nature of Translation Studies nemá jeden, ale prinajmenšom dva originály, keďže má dve odlišné redakcie (textové varianty). Ba čo viac, jej zvláštna textová história spôsobila, že v recepčnej tradícii odboru „splynula“ jedna redakcia s druhou (aj keď reálne bude tento komentár asi prvý pokus o textové spojenie oboch redakcií).

 

1.1. Náčrt textových dejín štúdie The Name and Nature of Translation Studies

V edičnej poznámke prameňa, z ktorého vznikol tento preklad (teda 1994 [1975]) sa dočítame, že James S Holmes text, z ktorého mala vzniknúť štúdia The Name and Nature of Translation Studies, pripravil ako referát na Tretí medzinárodný kongres aplikovanej lingvistiky, ktorý sa konal od 21. do 26. augusta 1972 v dánskej Kodani. V uvedenej poznámke po prvý raz vyšiel v tom istom roku ako katedrová publikácia a vydavateľstvo, ktorú v r. 1988 prácu vydalo v rámci súborného diela po Holmesovej smrti, ju uverejnilo „v druhej upravenej predpublikačnej podobe“. Medzitým text vyšiel v holandskom preklade v roku 1977 a v „mierne upravenej verzii“ v r. 1987 v Indian Journal of Applied Linguistics.

Už z čítania poznámky, ktorú som parafrázoval, aby som trochu zjednodušil (je preložená pred slovenským prekladom), vyplýva, že v textovej histórii danej štúdie „vystupuje“ niekoľko verzií daného textu. Rámcová chronológia vyzerá asi takto:

1. referát, ktorý autor (zrejme) čítal na lingvistickom kongrese v r. 1972

2. katedrová publikácia: plná verzia textu v katedrovej edícii Amsterdam publications and prepublications in translation series v r. 1972

3. holandský preklad v r. 1977

4. indická redakcia: upravená verzia textu v časopise Indian Journal of Applied Linguistics v r. 1987 (už posmrtne)

5. knižné vydanie: verzia textu v amsterdamskom vydavateľstve Rodopi (dnes Brill), z ktorej vychádza aj môj preklad, z r. 1988 (už posmrtne)

Do chronológie patria texty, ku ktorým som dosiaľ nemal prístup (katedrová publikácia, holandský preklad) alebo o ktorých nie je jasné, či sa zachovali alebo vôbec existovali, resp. o ktorých existencii svedčia len paratexty k iným verziám textu (referát). Nie sú tu jasné genetické súvislosti medzi referátom a neskoršími verziami textu.

 

1.2. Dve redakcie

Už dosť zamotanú textovú históriu komplikujú edičné aktivity, ktoré s textom v 80. rokoch 20. storočia robil izraelský translatológ Gideo Toury. Toury bol editorom translatologického čísla Indian Journal of Applied Linguistics, v ktorom v r. 1987 vyšla neskoršia verzia Holmesovho textu.[2] Neskôr tento text vyšiel v záujme lepšieho zviditeľnenia aj v knižnej publikácii Translation Across Cultures v Naí Dillí (v kuratele toho istého vydavateľa, čo vydal) v tom istom roku. Toto knižné vydanie by podľa informácií v online katalógoch malo byť reprintom celého translatologického čísla z  Indian Journal of Applied Linguistics.[3] V Indii teda upravená verzia Holmesovho textu vyšla hneď trikrát: raz v časopise, a dvakrát knižne (v r. 1987 a v reprinte v . 1998). Toury v úvode v  Translation Across Cultures ponúka zaujímavý postreh k dobovej cirkulácii Holmesovej ikonickej štúdie:

„Oveľa kratšiu verziu textu prečítal autor na Treťom medzinárodnom kongrese aplikovanej lingvistiky v Kodani už v roku 1972, no úplný anglický text štúdie [...] bol doteraz dostupný len v cyklostylových rozmnoženinách. Tie boli kópiami z malej brožúry, ktorá vyšla na Amsterdamskej univerzite (Holmes 1972) a šírili sa z ruky do roky ako taký samizdat, alebo po roku 1980 kópiami z bilingválnej čítanky z teórie prekladu, ktorá vyšla v Tel Avive a mali k nej prístup len izraelskí študenti (Toury 1980a).“ (1998, s. 2)[4]

Touryho oznámenie, že v časoch Holmesovho života existovalo ešte tretie, izraelské vydanie štúdie The Name and Nature of Translation Studies, nechávam nateraz bokom – k textu som sa nebol schopný dostať. Oveľa podstatnejšie však je, že Holmesovej štúdii sa v domovskom Amsterdame nedostalo v čase vzniku adekvátneho publikačného priestoru. Súčasníci však uznávali, že bol zásadný, preto cirkuloval, ako bolo len možné, avšak nemal šancu preniknúť mimo okruh znalcov, spolupracovníkov Jamesa S Holmesa a jeho študentov (a v Izraeli Touryho). Z dôvodu jeho lepšieho zviditeľnenia pristúpil preto k uverejneniu jeho verzie v indickej knižnej publikácii, ktorá sa v tom čase tak stala jedinou knihou, kde si bolo možné Holmesovu zakladateľskú štúdiu prečítať. Písal sa rok 1987.

James S Holmes bol v tom  čase už po smrti a okruh jeho spolupracovníkov v Amsterdame pripravoval sériu spomienkových akademických podujatí na jeho počesť. Prvým z nich bolo knižné vydanie Holmesovho súborného diela. To vyšlo už v januári 1988[5] a dostalo názov Translated!. V tomto vydaní sa objavuje Holmesov text, ktorý sa neskôr z neho (a jeho ďalších reedícií) preberal ďalej, napríklad do hojne citovaných a odkazovaných translatologických čítaniek, ako je Venutiho The Translation Studies Reader (2004), a hojne sa z tejto práce aj citoval. V roku 1988 tak boli na svete dve knihy, v ktorých bolo možné si prečítať štúdiu  The Name and Nature of Translation Studies: indická kniha Translation Across Cultures (1987) a amsterdamská kniha Translated! (1988). V prvej menovanej bol reprint štúdie z Indian Journal of Applied Linguistics, v druhej „druhá predpublikačná verzia“ textu, ktorá vznikla z reťaze textov referát z lingvistickej konferencie – katedrová publikácia. Keďže nemám prístup ani k jednej z menovaných starších prác, nedokážem nateraz určiť, ako veľmi sa líšia od textu, ktorý napokon vyšiel v Rodopi/Brille (ten som prekladal).

Verzie štúdie v týchto dvoch knihách sa nelíšia natoľko podstatne, aby sa vôbec dalo hovoriť o dvoch verziách (preto budem odteraz používať termín „redakcia textu“), ale ich rozdiely sú zásadné. Holmesov text ešte za jeho života, resp. krátko pred jeho smrťou, existoval v dvoch redakciách:

- v staršej amsterdamskej, ktorá nejako vychádzala z referátu na kongrese aplikovanej lingvistiky (1972) a následnej katedrovej publikácie na Amsterdamskej univerzite (1972? 1975?)[6] a napokon vyšla v kanonizovanej podobe v knihe Translated! (1988)

- v novšej indickej, do ktorej patrí text v druhom čísle Indian Journal of Applied Linguistics v r. 1987 a jeho následný reprint v knihe  Translation Across Cultures (1987)

            Novšia indická redakcia sa od staršej amsterdamskej líši takto:

- má sedem kapitoliek miesto pôvodných troch a tie sú navyše členené zrozumiteľnejšie a názornejšie

- má deväť poznámok pod čiarou miesto pôvodných pätnástich

- obsahuje grafické rozdelenie poddisciplín translatológie (teoretická, deskriptívna, aplikovaná atď.), pre ktoré sa v odbore zaužívalo označenie Holmesova mapa

           

Text indickej redakcie je skutočne názornejší a zrozumiteľnejší, lebo okrem lepšieho rozdelenia majú hlavné kapitolky aj názvy. Štruktúru kapitoliek reprodukujem (v hranatých zátvorkách uvádzam pre porovnanie číslovanie kapitoliek z amsterdamskej redakcie, ktoré je aj prekladanom texte):

1. [v amsterdamskej verzii je text členený inak, začína sa od 1.1.] The Emergence of a New "Disciplinary Utopia" around Translating and Translations

2. [ v amsterdamskej verzii je text členený inak, začína sa od 2.1]  On the Proper Designation for the Emerging Discipline

3. Translation Studies as an Empirical Discipline

4. [3.1.1] Descriptive Translation Studies

4.1. [3.1.1.1] Product-oriented Descriptive Translation Studies

4.2. [3.1.1.2] Function-oriented Descriptive Translation Studies

4.3. [3.1.1.3] Process-oriented Descriptive Translation Studies

5. [3.1.2] Theoretical Translation Studies

5.1. [3.1.2.1] A General Translation Theory

5.2. [3.1.2.2] Partial Translation Theories

6. [3.2] Applied Translation Studies

6.1. [3.2.1] Translator training

6.2. [3.2.2] The preparation of translation aids

6.3. [3.2.3] The establishment of translation policy

6.4. [3.2.4] Translation criticism

7. [3.3.1] By way of a Summary

Poznámky pod čiarou, ktoré v indickej redakcii vypadli, boli pôvodne odkazy na literatúru (aj keď so spresňujúcimi komentármi). Tie sa však autor zrejme pre potreby časopiseckého publikovania rozhodol jednoducho transformovať na poznámky v texte práce.

            

1.3. Prípad stratenej mapy

Gideon Toury sa podľa všetkého pričinil o vydanie Holmesovho textu v Indii. Jednak tým, že editoval translatologické číslo Indian Journal of Applied Linguistics, v ktorom upravený text  The Name and Nature of Translation Studies vyšiel a jednak tým, že následne zabezpečil aj jeho knižné vydanie. Z jeho vyjadrení v úvode tohto knižného vydania (Toury, 1998) vyplýva, že to spravil, aby poskytol (aj) tejto práci lepší publikačný priestor. Ďakuje vydavateľovi časopisu, že textom, ktoré editoval, poskytol priestor aj v knižnom vydaní. Dovetok k poďakovaniu je však až nezvyčajne viacznačný: „Aj keď by sme to asi nečakali nečakal, nové myšlienky cestujú pomerne pomaly, a to najmä keď sa zrodili na periférii vedeckého systému. Z tejto pozície sa im ťažšie presadzuje a dostáva do centra vedeckého myslenia“ (s. 8). Samozrejme, tieto slová by sa dali interpretovať v prvom pláne, a to tak, že Toury uznáva, že publikácia v indickom časopise o lingvistike zrejme prácam nepomôže k získaniu širšieho uznania. Skôr v texte však za „periférie vedeckého sveta“  označuje Holandsko a Izrael (s. 2). Treba si aj s ohľadom na vtedajšiu dobu a postavenie translatológie v nej uvedomiť, že odbor bol ešte vždy vo fáze etablovania. Ani zďaleka nemal rozvinuté medzinárodné publikačné zázemie a centrá intelektuálnej autority, aké má dnes. Dá sa teda uzavrieť, že Toury (aj) Holmesov text publikoval preto, aby mu pomohol preniknúť viac do povedomia.

Holmesov text, ktorý v Indii publikoval Toury, obsahuje mapu translatológie. Amsterdamský text, ktorý vychádza zo staršej verzie práce, a vyšiel nedlho po indickom vydaní okrem iných drobných rozdielov mapu neobsahuje. Od r. 1988 tak nastala paradoxná situácia. V západoeurópskej translatológii sa Holmesov text citoval z amsterdamskej redakcii, no to, na čo sa z neho bádatelia najradšej a najčastejšie, odkazovali, bola mapa translatológie (porov. Van Doorslaer, 2017) – a tá sa pritom v amsterdamskej verzii nenachádza. Amsterdamská redakcia vyšla knižne vo vydavateľstve, ktoré si odvtedy získalo v odbore veľkú prestíž. Text dodnes ponúkajú aj v elektronickej podobe, je cez nich ľahko dostupný aj na vysporiadanie autorských práv, a odkedy prvý raz vyšiel, hojne sa z neho citovalo a vyšiel aj v najznámejšom kompendiu translatologických textov (už spomínaný Venuti 2004). Členovia medzinárodnej translatologickej komunity skrátka vedia, kde text hľadať a odkiaľ ho citovať. V recepčnej tradícii odboru sa kanonizovala amsterdamská redakcia textu.

Holmesova mapa, hoci bola súčasťou indickej redakcie textu, sa v povedomí translatológov etablovala ako „apokryfálne grafické zobrazenie týchto kategórií [delenia translatológie] neskôr vytvorené bádateľmi, ktorí sa oň potrebovali vo svojich prácach oprieť“ (Pym, 1998/2014, s. 1). Mapa teda v recepčnej tradícii odboru prestala byť považovaná za pravú súčasť Holmesovho textu, ale sa vnímala ako čosi dodatočné, neskoršie až nepravé a veľmi často sa dávala do súvislosti s G. Tourym a jeho scientistickým programom deskriptívnej translatológie. Indická redakcia nebola dosť známa, dosť dostupná a zrejme ani dosť dôležitá. Pozreli sa do nej až v M. Djovčoš a E. Perez v r. 2017.

Samozrejme, bežná textologická prax učí, že by sme pri akademickej redakcii mali rekonštruovať najpôvodnejšiu podobu textu. Mali by sme teda odstrániť všetky editorské zásahy, na ktoré autor nemohol mať vplyv. Prirodzene sa teda musíme pýtať, či do textu indickej redakcie nenakreslil mapu zostavovateľ čísla daného čísla Indian Journal of Applied Linguistics, teda G. Toury.

Bližší pohľad na text štúdie The Name and Nature of Translation Studies v indickej redakcii ukazuje poctivosť a úctivý prístup editora Gideona Touryho. Samozrejme, text sa od amsterdamskej redakcie líši len minimálne a Toury do textu zasahuje len minimálne. V štúdii nájdeme len zopár jeho doplnkov, ktoré sú vždy označené poznámkou a v hranatých zátvorkách. Na mapu samotnú je odkaz v texte, ktorý nie je nijakým spôsobom označený, že je od editora. Píše sa tam, že „[r]ozsah a štruktúru disciplíny translatológia je potom možné zobraziť takto“ (Holmes, 1987, s. 20)[7] a odkazuje sa na nasledujúcu stranu.

G. Toury bol známy svojím rigoróznym prístupom a poctivosťou, ktoré sa ukazujú aj na poctivo označených redakčných zásahoch do Holmesovho textu. Treba tiež dodať, že bol aj Holmesov priateľ (Naaijkens, 2017). Ťažko uveriť, že kým ostatné drobné zásahy do textu vždy označoval (dokonca aj poznámkach za textom), nepriznal by sa k tomu, že k štúdii nakreslil mapu. Všetky dostupné fakty, textové a kontextové ma vedú k záveru, že mapu nakreslil James S Holmes. Právoplatne teda patrí k jeho textu.

Pridať ju priamo do slovenského prekladu by okrem iného bolo porušením podmienok autorskoprávneho vysporiadania, ktoré pri konkrétnom texte máme. Mapa však patrí do recepčnej tradície Holmesovho textu, nakreslil ju priamo autor tohto textu. Je namieste už ukončiť metadiskusie o tomto probléme.

 

2. Prekladateľské problémy

Do tohto okruhu problémov patria otázky prekladu, resp. substitúcie, terminológie a otázka obnaženého jazyka prekladu ako metajazyka na jednom mieste prekladu.

 

2. 1. Terminologické problémy

V Myslení o preklade (2007) prekladá Edita Gromová vo svojej stati názov Holmesovej štúdie ako „Názov a podstata teórie prekladu“. Je to podľa mňa priúzke chápanie a v podstate odporuje Holmesovej definícii translatológie: tú on totiž definuje širšie, než ako definuje tzv. teóriu prekladu.

V snahe o čo najväčšiu presnosť názvu a jeho zhodu s obsahom práce a jej programovým zameraním som sa rozhodol názov textu preložiť ako „Translatológia: názov a predmet disciplíny“. Pri pohľade na obsah textu je totiž zrejmé, že ono „nature“ nemá povahu reflexie o obsahu disciplíny, ale ide o presnú delimitáciu predmetu skúmania novej disciplíny.

Treba zdôrazniť terminologický paradox: Termín „translatology“ Holmes odmietol ako neprirodzený pre anglický jazyk a poukázal tiež na to, že ide o makaronizmus, mieša sa v ňom totiž latinský („translation“) koreň s gréckym („logos“). V slovenskom kontexte sa však „ujal“ práve tento termín, hoci Anton Popovič, zakladateľ, prvý organizátor a systemizátor odboru na Slovensku, presadzoval označenie „veda o preklade“[8]. Aj keď ide o doslovný preklad vyššie spomenutého latinsko-gréckeho kompozita, názov sa neujal, a to zrejme z dôvodu, neústrojnosti dvojslovného pomenovania. Vzhľadom na to, že ide o kľúčový termín disciplíny, z ktorého bude nutné odvodzovať iné termíny, je vhodné, keď napĺňa terminologické požiadavky krátkosti a derivatívnosti (porov. Masár: Ako pomenúvame v slovenčine, 2000).

Aj keď teda termín translatológia môže v kontexte Holmesových úvah pôsobiť paradoxne, v slovenskej terminológii je ústrojný. V odbornom jazyku totiž funguje aj slovo „translácia“ so všeobecným významom „premiestňovanie, premiestnenie, prenášanie, prenesenie, prekladanie, preloženie“ (porov. Slovník cudzích slov (akademický), 2005). Označenie „translatológia“ dáva odboru istú exkluzívnosť, vďaka ktorej sa vo svojej „disciplinárnej utópii“ mohol vymedziť voči disciplínam, z ktorých sa na Slovensku spočiatku formoval (najmä literárna komparatistika, menej jazykoveda). Zároveň ho pre široký význam slova „translácia“ bolo možné zúžiť a definovať podľa potrieb odboru. V novších translatologických prácach písaných po anglicky sa dnes často názov disciplíny rozširuje na „translation and interpreting studies“, lebo slovo „translation“ v angličtine primárne označuje preklad (porov. American Heritage Dictionary, 2022), slovenský názov „translatológia“ vďaka širšiemu základnému významu slova „translácia“ dáva priestor na pojmový rozsah zahŕňajúci obe menované činnosti a má dobrý potenciál na ďalšiu slovotvorbu: „Predmetom skúmania translatológie je translát (preklad a tlmočenie ako produkt) a translačný proces, vrátane vplyvu vonkajších spoločensko-kultúrnych faktorov“ (Gromová, E. Úvod do translatológie, 2009, s. 13, zdôraznené v orig.).

 

Problém s pojmom „translator training“. Popovič (1983, cit. dielo) v rámci didaktiky prekladu rozlišuje „výcvik prekladateľa“ a „pomôcky prekladateľa“, no týmto dvom oblastiam vedy o preklade sa vo svojich teoretických prácach programovo nevenuje[9]. V slovenskej translatológii (práce E. Gromovej, D. Müglovej a i.) sa etabloval pojem „didaktika prekladu“.

Didaktika je jedna zo základných poddisciplín pedagogiky. Pedagogika je veda a výskum vzdelávania a výchovy v najrôznejších sférach života spoločnosti. Nie je viazaná len na školy a mládež. Didaktika je teória vzdelávania a vyučovania, rieši problémy efektivity vyučovacieho procesu. Delí sa na:

- všeobecná didaktika

- rieši všeobecné ciele, obsahy a metódy výučby a organizačné metódy

- špeciálne didaktiky

- aplikované na daný odbor

- predmetové didaktiky (d. matematiky)

- didaktiky druhov a stupňov škôl

 

Pozri: https://en.wikipedia.org/wiki/Didactic_method

V dôsledku kultúrnych rozdielom medzi kontinentom a Britániou vznikol v 19. storočí v krajinách bývalého Britského impéria rezervovaný postoj k didaktike. V UK a USA sa preto s týmto pojmom spája rigidnosť, nedostatočný dôraz na individualitu žiaka, nudné prednášanie a pod.

Pokiaľ mi je známe, J. S. Holmes nebol expert na pedagogiku a nebol ani školený pedagóg (aj keď desiatky rokov učil). Usudzujem preto, že mu pojem „didactics“ ani len nezišiel na um, lebo mu bol cudzí a neznel mu prirodzene. To, čo pomenúva „translator training“, je však didaktika.

Na základe povedaného a na základe chápania v slovenskej translatológii možno didaktiku prekladu a tlmočenia definovať ako špeciálnu (odborovú) didaktiku. Je súčasťou aplikovanej translatológie, ale čerpá aj z pedagogických vied.

Vzhľadom na charakter článku (systematika odboru) je pojem „didaktika prekladu“ vhodný, aj keď ide v tomto prípade o neúplnú substitúciu a naturalizáciu.

 

Ad terminologické slovné spojenia „source socio-cultural situation“ a „target socio-cultural situation“: Základné slovné spojenie v týchto termínoch prekladám ako „socio-kultúrna situácia“. Holmes nepoužíva pojmy „source culture“ a „target culture“, ale spája slovo „culture“ s prívlastkom „recipient“. Vzhľadom na presnosť jeho vyjadrovania a minucióznu voľbu slov nemožno považovať tieto dve skupiny termínov za synonymné. Spájanie kultúry a spoločenských vzťahov do spoločného komplexu vzťahov a ich označenie za situáciu (ktorá môže mať synchrónny alebo diachrónny charakter) súvisí podľa mňa s prenikaním teórií komunikácie a kybernetiky do (štrukturalizmom silne ovplyvnených) humanitných vied 60. rokov 20. storočia (pozri Turner: From Counterculture to Cyberculture), čiže so snahami modelovať „život“ literárnych diel a literárne dianie v prepojenosti a komplexnej determinovanosti vzťahov, uvažovať o nich systematicky a objektívne. V dobovej literárnej vede a z nej vychádzajúcej translatológii sa to okrem iného prejavovalo snahami o programovú delimitáciu cieľov a programov disciplíny (ako to robí aj Holmes v komentovanom článku), snahami o sumarizáciu systematizáciu terminológie (v tej dobe Popovičov anglický slovník TS terminológie) a na rovinách textov snahami o čo najobjektívnejší prístup a čo najpresnejšie vyjadrovanie.

Pre zachovanie naznačenej dobovej vernosti textu sa pri preklade týchto pojmov uchyľujem ku kalkovaniu. Nesubstituujem dané termíny termínmi „východisková kultúra“ a „cieľová kultúra“, lebo by to bol anarchronistický a nepresný preklad Hoci tieto pojmy G. Toury použil už v 80. rokoch 20. storočia, naplno sa etablovali až v 90. rokoch. Vtedy sa totiž vplyvom postkoloniálnych teórií rozšírilo chápanie pojmu kultúra v translatológii (Snell-Hornby: Turns in TS, 2006, s. 50).

 

Môj preklad je adaptívnejší v kapitolkách 2.1. až 2.3. Ide o kapitolky, kde autor využíva angličtinu ako metajazyk na opis a komentovanie terminológie odboru. Prekladom s cieľom o čo najväčšiu vernosť originálu v záujme dokumentácie historického textu vstupuje do daných pasáží ako druhý metajazyk jazyk prekladu. Preklad v týchto častiach stráca iluzórnosť (porov. Levý), lebo jazyk v záujme zachovania adekvátnosti slúži nielen na pretlmočenie originálu, ale aj na opis nuác pôvodného metajazyka.

Snažil som sa však dané pasáže prekladať tak, aby bolo z kontextu zrejmé, kam som dopĺňal informácie. Z tohto dôvodu využívam prevažne označené poznámky prekladateľa v zátvorkách či prívlastok „anglický“.

Na jednom mieste však na spresnenie významu prekladám pojem „science“ slovným spojením „tvrdá veda“. Hlbším prieskumu tohto slovného spojenia však odhalíme, že samo toto slovné spojenie je kalk z anglického jazyka (porov. Shapin 2022). Ani s ohľadom na čas originálu nejde pritom o anachronizmus, lebo už v 70. rokoch 20. storočia prebiehali v anglicky písaných prácach debaty o povahách a štatúte jednotlivých typov vied (porov. Hedges 1987).