Skaz
Explikácia pojmu
SKAZ
je naratívna forma
literárneho diela/epického textu štylizovaná ako typ ústneho podania z aspektu
personálneho rozprávača (účinkujúcej postavy), známa predovšetkým z ruskej
literatúry. Zachováva si zvláštnosti individuálneho hovorového štýlu fiktívneho
rozprávača, môže však byť súčasťou aj autorského rozprávania. Jej cieľom je na
základe štylistických, lexikálnych, syntaktických a intonačných zložiek textu
vytvoriť zdanie bezprostrednej rečovej improvizácie príslušníka určitej spoločenskej
skupiny, navodiť atmosféru dobového, regionálneho či profesionálneho koloritu v texte,
akcentovať „mimicko-artikulačnú energiu slova“ (B. Eichenbaum) a jeho
zvukové pôsobenie. Výrazové prostriedky rozprávača príbehu zvyčajne prekračujú normu spisovného jazyka,
ale aj dobového literárneho kánonu. V skaze sa ťažisko pozornosti prenáša
zo sujetu na štýl podania, na hru s jazykom, na „obraz jazyka (M. Bachtin). K najvýznamnejším
predstaviteľom skazovej formy v ruskej literatúre 19. storočia patrili N. V. Gogoľ,
I. S. Turgenev, N. S. Leskov, z moderných
autorov najmä J. Zamiatin, A. Remizov, A.
Platonov, M. Zoščenko. Teoreticky sa problematike skazu venoval B. Eichenbaum: Ako je urobený Gogoľov Plášť (Как
сделана «Шинель» Гоголя, 1918), V. Vinogradov: Otázka skazu v štylistike (Проблема сказа в стилистике, 1925),
M. Bachtin: Problémy Dostojevského tvorby
(Проблемы творчества Достоевского, 1929) a i.
Bibliografia
...