Cut-up
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Cut-up, Cut-up-Methode (D)
Cut-up, Cut-up technique (En)
Explikácia pojmu
Cut-up je na intertextualite založená technika písania, ktorá
vznikla v americkej literatúre na prelome 50. a 60. rokov 20.
storočia programovým nadviazaním na staršie techniky využívajúce náhodu ako konštruktívny
prvok (cross-reading, koláž, montáž). Spočíva v mechanickej
dekompozícii existujúceho textu rozrezaním (rozstrihaním) na menšie časti a v následnej
náhodnej rekombinácii jazykového materiálu
do novej textovej podoby. Jeho podmnožinou je variant „plog in“, pri ktorom je
rekombinácia jazykového materiálu podmienená zložením dvoch textov na ľavú
a pravú polovicu. Cieľom cut-upu je kritizovať tradičné produkty mediálnej
doby, deštruovať pôvodný a dosiahnuť nový zmysel, ktorý smeruje
k rozšíreniu ľudského vedomia a poznania. Na základe metonymie sa pojmom
„cut-up“ označuje aj konkrétny text ako produkt takejto textovej recyklácie.
Anglické sloveso „cut up“
(„rozrezať“) použili na označenie vlastnej techniky písania prvý raz
predstavitelia americkej povojnovej moderny, maliar a spisovateľ Brion
Gysin a spisovateľ William S. Burroughs, ktorí koncom 50. a začiatkom 60.
rokov 20. storočia žili v Paríži. Vytvorili dva varianty techniky. Pri
cut-up v užšom slova zmysle vzniká nový text tak, že náhodne
rozrezaný (rozstrihaný) text sa náhodne
poskladá do nového textového celku. Druhý variant dostal meno podľa anglického
slovesa „fold in“ vo význame „zložiť“. Nový text vzniká tak, že dva samostatné texty
sa vertikálne zložia na dve polovice a následne sa spojí ľavá časť prvého
s pravou časťou druhého textu a naopak. Okrem spoločných publikácií
oboch predstaviteľov generácie bítnikov – napr. The Exterminator (1960,
Exterminator) – vznikli aj kolaborácie s ďalšími
umelcami, napr. kniha Minutes To Go (1960, Minúty do odchodu), na ktorej
sa autorsky podieľali aj Sinclair Beiles a Gregory Corso. Burroughs a
Gysin popularizovali cut-up nielen
v literatúre, ale experimentovali aj s jeho uplatnením vo zvukovej
a hudobnej podobe.
Technika sa rozšírila aj do iných literatúr a existuje dodnes. V nemeckom
jazykovom prostredí ju napr. prekladmi.
esejami i vlastnými literárnymi textami recipovali predstaviteľa
undergroundu Carl Weissner a Jürgen Ploog (Döhl 2000, 91). Zo súčasnej slovenskej
literatúry sa uvádza napr. básnik Kamil Zbruž (Šrank 2022).
Literárna teória
zaraďuje cut-up do terminologického kontextu so staršími technikami
písania založenými na intertextualite a na náhode, ako sú cross-reading, koláž a montáž (Jäger
2007, 631 – 632). Cut-up je typickým
príkladom tvorivého nadviazania modernistických povojnových postupov na
výdobytky moderny prvej polovice 20. storočia. Gysin a Burroughs znova
objavili už raz objavené a novým je viac-menej len označenie javu. Variant
fold-in je veľmi podobný s Whitefoordovým cross-readingom. Základný rozdiel
spočíva len v tom, že u anglického autora 18. storočia nie je
doložené rozrezávanie (rozstrihávanie) novinových textov (por. Möller 2023, 32), ako aj v tom, že
Whitefoord využíval odstránenie inej hranice medzi dvoma citovanými textami
(stĺpcová sadzba) ako americkí autori (ryha vytvorená zložením textu na dve
polovice). Cut-up v užšom slova zmysle nápadne pripomína dadaistické
textové koláže založené na aleatorickom princípe, najmä texty Tristana Tzaru.
Autor rumunského pôvodu, predstaviteľ dadaizmu v Zürichu, zvykol
rozstrihať súvislý text na jednotlivé slová (slovné spojenia), ktoré vložil do
klobúka. Na spôsob lotérie ich z neho následne vyťahoval a sekvenčne
zoraďoval. Produkcia nového textu bola ukončená jeho zapísaním (Knopf – Žmegač 1998, 490).
Jürgen Ploog označuje v texte Der Raum hinter den Worten (1979,
Priestor za slovami) Whitefoorda a Tzaru za historických predchodcov metódy
cut-up. Jej funkciu poníma ako nástroj kritiky masovokomunikačných recepčných
návykov (Möller 2023, 46).
V najlepších cut-upoch sa podľa Plooga „otvára pole transrealistických, nereprodukujúcich
jazykových obrazov, čím vzniká literatúra, ktorej možnosti siahajú dostatočne ďaleko na to, aby bol
prekročený uzavretý kruh prefabrikovanej skutočnosti & jej reprodukcie“ (1979, 113).[1]
Cut-up je teda metódou, ktorá umožňuje nový prístup k stvárňovaniu
skutočnosti.
[1] „ein Feld transrealistischer, nicht-reproduktiver
Sprachbilder öffnet sich im Entwurf einer Literatur, deren Möglichkeiten weit
genug reichen, um den geschlossenen Kreis vorfabrizierter Wirklichkeit &
ihrer Wiedergabe zu durchbrechen“
Bibliografia
Döhl. Reinhard 2000. „Cut-up-Methode.“ In Metzler Literatur Lexikon. Begriffe und Definitionen. 2., prepracované vyd., eds. Günther Schweikle – Irmgard Schweikle, 91. Stuttgart: Metzler.
Möller, Reinhard M. 2023. „Crossreading, Crosswriting, Makulatur-Lektüre. Poetiken des recycelten Schriftträgers bei Whitefoord, Lichtenberg und Jean Paul". In Ressource ,Schriftträger'. Materielle Praktiken der Literatur zwischen Verschwendung und Nachhaltigkeit, eds. Martin Bartelmus – Yashar Mohagheghi – Sergej Rickenbacher, 31 – 46. Bielefeld: transcript.
Jäger, Georg. 2007. „Montage.“ In Reallexikon der deutschen Literaturwissenschaft. Bd. 2, H – O, eds. Harald Fricke et al., 631 – 633. Berlin – New York: de Gruyter.
Ploog, Jürgen. 1979. „Der Raum hinter den Worten.L In Gegenkultur heute. Die
Alternativ-Bewegung von Woodstock bis Tunix, ed. Jens Gehret, 107 – 113, 2. vyd. Amsterdam: Azid-Presse.
Šrank, Jaroslav. 2022. „Kamil Zbruž. Komplexná charakteristika.“ Dostupné na: https://www.litcentrum.sk/autor/kamil-zbruz/komplexna-charakteristika-tvorby [cit. 26. 1. 2024].
Knopf, Jan – Viktor Žmegač. 1998. „Expressionismus als Dominante.“ In Geschichte der deutschen Literatur vom 18. Jahrhundert bis zur Gegenwart. Band II/2, 413 – 500, 4. vyd. Weinheim: Weltz-Athenäum.