Rodinný román

V širšom význame slova ide typ románu zobrazujúci rodinu resp. pôvod. Podľa Alberta Thibaudeta tematizuje rodinný román príbeh rodiny, krízové vzťahy v domácnosti (roman domestique). Jeho počiatky nachádzame v antických a biblických genealogických príbehoch. Marthe Robertová (1972) pomenovanie rodinný román výrazne rozšírila, pričom vychádzala z Freudovho pojmu Familienroman (rodinný román) : ten označuje postoj dieťaťa, ktoré je v istej etape svojho vývinu nespokojné s biologickými rodičmi, a preto si vymýšľa vlastný rodinný príbeh. V presvedčení, že Familienroman je podvedomou výstužou každého naratívneho textu, možno i prameňom tvorby, uvažovala teoretička o pôvode románu ako žánru (origines du roman),  ktorý usúvzťažnila s „románom o pôvode resp. o počiatkoch“ (roman des origines). Na základe dvoch archetypov, nemanželského dieťaťa a najdúcha, vytvorila typológiu románu. Nemanželské dieťa, protagonista tzv. „odipovského“ románu, ako napr. balzacovské postavy, sa postaví zoči-voči skutočnosti a aktívne sa borí sa s osudom. Jeho protikladom je nájdené dieťa, protagonista tzv. predoidipovského románu, ako napr. postavy Franza Kafku: tento typ postavy sa pohybuje vo vysnívanom svete ideálov. Pre M. Robertovú nie je rodinný román vyjadrením tematiky ale estetického prístupu (archetyp nemanželského dieťaťa je postavou realistického románu). Jej úvahy prinášajú podnetné nástroje na uchopenie naratívneho textu, na ktoré nadväzuje napríklad  ženevská kritická škola. Konštituovanie subjektu v pluralite a v tenzii s rodičmi a ich predkami je charakteristickým znakom tzv. rodičovského románu (roman parental). Rodinu, resp. niektoré jej aspekty svojským spôsobom reflektuje autofikcia a generačné rozprávanie.