Muwaššaha

Muwaššaha je básnická skladba prevažne ľúbostného alebo oslavného obsahu, zložená z krátkych strof (zvyčajne päť- až sedemveršových), ktorej metrická štruktúra sa odvíja od záverečnej strofy, ktorú tvorí chardža alebo jarcha. Je písaná v arabčine alebo hebrejčine, na rozdiel od záverečnej strofy, ktorá je zložená hispanoarabskom dialekte alebo v zmiešanom mozarabskom dialekte.

Výraz muwaššaha pochádza z arabského trpného príčastia موشح  – transliterované ako muwaššaḥ (m.) alebo موشﺤﺔ – translit. muwaššaḥa (f.) je, ktoré znamená „ozdobený/-á pásom“, a to z arabského slova وِشاح  – „opasok, pás“. Toto arabské slovo bolo hispanizované ako moaxaja alebo muwasaha, menej často muguasaja, moasaja; v španielskej literárnej terminológii sa používajú všetky tieto pojmy.

V slovenskej a českej literárnej vede nie je termín doposiaľ ustálený a nie je doposiaľ zaradený do slovníkov literárnovedných termínov. U bádateľov nachádzame varianty muwassaha (Chabás – Bělič, 1960, s. 59; Bělič, 1963, s. 52), muvaššah (Hodoušek, 1992, s. 328), muvaššaha (Zambor, 2018, s. 26).

Muwaššaha vznikla v moslimskom Španielsku koncom 9. storočia. Za jeho tvorcu Ramón Menéndez Pidal označil hispano-arabského ľuddového básnika Muqaddama ibn Muafà, zvaného al-Qabrī (847 – 912), v Španielsku známeho aj ako Ben Mocadem de Cabra, ktorý improvizoval verše v zmiešanom mozarabskom jazyku. Existujú o ňom zmienky historikov, ale nezachoval sa žiadny jeho text.

Muwaššaha je strofická skladba s rýmovou štruktúrou:

(aa) bbbaa cccaa dddaa eeeaa fffAA

Záverečné verše AA poslednej strofy predstavujú chardžu alebo jarchu, písanú v hispanoarabskom alebo mozarabskom dialekte alebo ich zmesi.

Štruktúra muwaššahy je podobná so zadžalom, ktorý mal však zjednodušenú rytmickú štruktúru a prevahu naratívneho prvku. Keďže zadžal má jazykom, témami, obraznosťou a štruktúrou bližšie k folklóru a ľudovej piesni ako muwaššaha, niektorí výskumníci ho považujú za prechodnú básnickú formu k rafinovanejšej muwaššahe.