Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Leipogramm, Lipogramm (D)
Lipogram (En)
Explikácia pojmu
Lipogram (z gréckeho „leipein“, vynechať, a „gramma“, písmeno) predstavuje atypický spôsob písania, pri ktorom autor zámerne nevyužíva jedno alebo viacero písmen abecedy. Lipogram má svoj pendant v tzv. transgrame, resp. v tautograme.
Využívanie lipogramov predstavuje jazykovú či slovnú hru, ktorej náročnosť sa stupňuje podľa frekvencie používania daného vynechaného písmena v konkrétnom jazyku. Vytvoriť lipogramy, ktoré by si zachovávali gramatickú správnosť, obsahový význam a ktoré by boli plynulé, môže byť preto veľmi náročné. Takisto môže byť pomerne ťažké vôbec identifikovať, či ide o zámerne vytvorený lipogram, alebo len o náhodu, napr. v básni „Havran“ (The Raven) Edgara Allana Poea sa nevyskytuje hláska „z“, literárnovedný výskum však uspokojivo neobjasnil, či to bol autorov zámer.
Prvý lipogram vytvoril grécky básnik Lasos v 6. storočí pred n. l. (Vašák 1984, 204). Neskôr lipogramy využíval španielsky prozaik Lope de Vega (1562 – 1635), ktorý v piatich novelách zámerne postupne vynechal jednotlivé samohlásky A, E, I, O, U. Za najznámejší lipogram Vašák (1984, 204) považuje anglický román Gadsby (1939) Ernesta Vincenta Wrighta, v ktorom sa na 267 stranách textu (vyše 50 000 slov) nevyskytuje ani raz hláska „e“. Záujem o lipogramy po Wrightovom vzore oživil jeden z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov 20. storočia Georges Perec (1936 – 1982) v románe La Disparition (1969, Zmiznutie) a jeho prekladateľ Gilbert Adair v anglickom preklade diela pod názvom A Void (1994). V oboch dielach chýba písmeno E, ktoré je vo francúzštine aj v angličtine najčastejšie. Komickou dohrou tejto lipogramovej slovnej hračky bola skutočnosť, že dobová kritika autorov kreatívny experiment vôbec neodhalila (Šolotová 2010). Perec následne napísal román Les revenentes (1972, Revenanti), v ktorom nepoužíva žiadne samohlásky okrem E – Perec bol totiž členom OuLiPo (z fr. Ouvroir de littérature potentielle, Dielne potenciálnej literatúry) , teda skupiny prevažne francúzskych autorov a matematikov, ktorí vo svojich dielach prijímali rôzne obmedzenia (odtiaľ aj anglický termín „constrained writing“). V prípade Les revenentes ide o tzv. univokalizmus, jednovokálové dielo (z angl. univocalic). Anglický preklad zachováva univokalizmus v titule diela The Exeter Text: Jewels, Secrets, Sex (1996, preklad Ian Monk, vyšlo v zbierke Three, Tri).
Umberto Eco využil lipogramy v knihe Il secondo diario minimo (1992, Druhý minimálny denník), v ktorej predstavuje pasáž „Undici nuove danze per Montale“ (Jedenásť nových tancov pre Montaleho) a vychádzajúc z básne Eugenia Montaleho „Addio, fischi nel buio, cenni, tosse“ () vytvára päť variantov lipogramového charakteru, ktoré vylučujú jednotlivé samohlásky „a“, „e“, „i“, „o“ a „u“.
Tento atypický spôsob tvorby v súčasnosti využíva najmä tzv. ludolingvistika, teda odvetvie jazykovedy, ktoré sa venuje rôznym slovným a jazykovým hrám.
Bibliografia
Andrews, Dale. 2013. Constrained Writing. Dostupné na: https://www.sleuthsayers.org/2013/02/constrained-writing.html. [cit. 18. 12. 2024]
Arato, Franco. 2006. „Dalla parte del nonsenso.“ Belfagor 61, 5: 517 – 530. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/26150420. [cit. 19. 12. 2024]
Baillehache, Jonathan. 2016. „Traduire La Littérature à Contraintes : Traduction Ou Transposition?“ MLN 131, 4: 892 – 904. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/26180663. [cit. 19. 12. 2024]
Barile, Laura. 1996. „L’infraordinario in Calvino e in Perec.“ Lettere Italiane 48: 25 – 43. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/26265694. [cit. 19. 12. 2024]
Bosc, Franca – Valentina Zenoni. 2021. „La Ludolinguistica: Storia, Destinatari, Protagonisti.“ Italica 98, 2: 359 – 402. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/48747702. [cit. 19. 12. 2024]
Briggs, Kate. 2006. „Translation and the Lipogram.“ Paragraph 29, 3: 43 – 54. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/43151952. [cit. 18. 12. 2024]
Eco, Umberto. 1992. Il secondo diario minimo. Miláno: Bompiani.
Eco, Umberto. 1983. „Tradurre ‘Exercices de Style’ Di Queneau.“ Francofonia 5: 3 – 19. Dhttp://www.jstor.org/stable/43015493.
Motte, Warren. 1999. „Italo Calvino and the Oulipo.“ Romance Notes 39, 2: 185 – 93. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/43802989. [cit. 19. 12. 2024]
Otterová, Michaela. 2006. „Perec, Georges. Lipogramatický román.“ iLiteratura.cz. Dostupné na: https://www.iliteratura.cz/clanek/19937-perec-georges-lipogramaticky-roman. [cit. 19. 12. 2024]
Roubaud, Jacques – Jean-Jacques Poucel. 2004. „Perecquian OULIPO.“ Yale French Studies 105: 99 – 109. Dostupné na: https://www.jstor.org/stable/3182520. [cit. 19. 12. 2024]
Salceda, Hermes – Camille Bloomfield. 2016. „La Contrainte et Les Langues (Portugais, Italien, Français, Espagnol, Anglais).“ MLN 131, 4: 964 – 984. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/26180669. [cit. 19. 12. 2024]
Symes, Colin. 1999. “Writing by Numbers: OuLiPo and the Creativity of Constraints.” Mosaic: An Interdisciplinary Critical Journal 32, 3: 87 – 107. Dostupné na: http://www.jstor.org/stable/44029802. [cit. 18. 12. 2024]
Šolotová, Jovanka. 2010. „Georges Perec.“ iLiteratura.cz. Dostupné na: https://www.iliteratura.cz/clanek/27103-perec-georges. [cit. 19. 12. 2024]
Vašák, Pavel. 1984. „Lipogram.“ Slovník literární teorie, Štěpán Vlašín a kol., 204. Praha: Československý spisovatel.
<< späť
