Abecedárium

Abecedárius, abecedár alebo alfabetický akrostich je typ akrostichu, vyskytujúci sa najčastejšie v poetickej tvorbe, v ktorom prvé písmená slov, veršov alebo strof nasledujú po sebe postupne podľa abecedy. Slovo abecedárius pochádza z neskorej latinčiny a je odvodené od názvov písmen a, b, c a d s pridaním prípony  „-arius“ (-a, -um). Podľa Oxford English Dictionary je najstaršie použitie anglického ekvivalentu „abecedary“ datované približne do polovice 15. storočia a predchádza prvému použitiu výrazu „abecedarian“, ktorého výskyt vo forme prídavného mena s významom „usporiadaný v abecednom poradí“ sa prvýkrát objavuje v roku 1665. Súvisiace prídavné meno „abecedný“ (zo starovekej gréčtiny) sa používa zameniteľne s prídavným menom „ abecedarian“ už od 17. storočia. Abecedárius predstavuje skôr slovnú hru než nevyhnutný prvok, ktorý autor využíva, jeho opodstatnenie však možno vidieť v tom, že sa používa ako mnemotechnická pomôcka pre zapamätanie poradia veršov.

Jeho pôvod sa spája s posvätnou povahou písmen a mystickým významom týchto typov usporiadania, využíval sa v spirituálnej tvorbe, najmä v modlitbách, hymnoch, proroctvách, ale taktiež ako didaktická a mnemotechnická pomôcka pre deti pri vyučovaní abecedy. Najstaršie nájdené abecedáriá sú pravdepodobne semitského pôvodu (Brogdan – Colón 2012, 1). V predkresťanskom období sa vyskytovali prvé alfabetické akrostichy v hebrejčine už v starozákonných Žalmoch (Ž 25, 34, 37, 111, 112, 119 a 145), knihe Nárekov, Prísloviach. Z kresťanských rímskych básnikov sa nachádzajú u Commodiana (okolo 220 – okolo 280) v dielach De ligno vitae et mortis a Matrones ecclesiae Dei vivi.

Zo starovekých autorov nachádzame tento typ tvorby u Fulgentia z Ruspy (462 – 533) v abecednej básni Psalmus abecedarius contra Vandalos Arianos (Abecedný žalm proti ariánskym Vandalom), v abecednom hymne Coelia Sedulia (asi 450) s názvom A solis ortus cardine (Až z končín slnka východu), u jeho žiaka Secundina (asi 5. storočie) v hymne k pocte svätého Patrika Audite omnes amantes Deum sancta merita (Ak len Boha milujete, čujte každý svätý div) či v niektorých básnických skladbách Venantia Honoria Clementiniana Fortunata (530 – 609).

V stredovekej literatúre možno abecedárius nájsť v diele Aurelia Augustína v Psalmus contra partem Donati (Žalm proti Donatovej strane, česky 2009) (por. Hošek 2009, 252 – 261), v alfabetickom hymne Azbučna molitva (Abecedná modlitba) Konštantína Preslavského (pol. 9. stor. – po 907) a Geoffreyho Chaucera (1343 – 1400) v skladbe An ABC (1369, ABC). Z modernej literatúry je pomerne známy abecedárius britského básnika Alarica Alexandra Wattsa (1797 – 1864) v diele The Siege of Belgrade (1828, Obliehanie Belehradu), ktoré voľne spracováva historickú udalosť v 29 veršoch – z nich 26 má formu abecedária a, navyše, v každom ďalšom riadku sa nielen počiatočné písmeno, ale všetky slová začínajú na rovnaké písmeno abecedy.

V súčasnosti sa alfabetický akrostich v básnickej tvorbe využíva menej. Z hľadiska metodiky a didaktiky sa však využíva ako forma kreatívneho písania vhodná už pre žiakov mladšieho školského veku, ktorá ponúka priestor na prepojenie jazykovej zložky a slohu (Hajrová 2014, 22) a zároveň sa v nej spája istá spontaneita a zároveň riadenosť (Beláková 2018, 55).