Román-rieka
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Román-řeka (Cz)
Roman-fleuve (D)
novel stream (En)
Román-rieka (Sk)
Explikácia pojmu
ROMÁN-RIEKA
(fr. roman-fleuve) –
termín literárnej vedy, označujúci sériu románových diel, z ktorých
každé môže fungovať ako samostatný román, no zároveň sú navzájom prepojené
kompozične, typom sujetu, nadväzujúceho príbehu alebo postavou hlavného hrdinu
a ďalších literárnych protagonistov. Svojou výstavbou má blízko
k žánru, označovanému ako román-epopej, avšak od tohto historického plátna
sa odlišuje tým, že dej nekoncentruje na významné dejinné udalosti, ale odráža
skôr každodenný život široko rozvetvených rodinných vzťahov a spoločenstiev.
Z klasickej spisby 19. storočia k reprezentantom žánru románu-rieky patrí predovšetkým Ľudská komédia (1830-48) Honré de Balzaca, románový
cyklus Émila Zolu Rougon-Macquartovci (1871-93,
20 kníh) či monumentálny projekt španielskej kroniky magna pod názvom Národné epizódy (1878-1912, 46 dielov) z pera
Benita Péreza Galdósa. Z ruskej literatúry sem možno
priradiť rodinný román Anna Kareninová (1873-77)
svetoznámeho ruského prozaika Leva N. Tolstého,
podobne ako štvorzväzkový cyklus Bratia
Karamozovovci (1879-80) románopisca Fiodora M. Dostojevského. V 20.
storočí sa o významný rozkvet žánru zaslúžili svetoznámi západní autori
ako Romain Roland, ktorý v diele Ján
Krištof (1904-12, 10 kníh) vytvoril typický model románu–rieky.
Mohutný tok života je v ňom zviazaný so životom hlavného hrdinu od jeho útlej
mladosti na brehu Rýnu a
kontakt s ľudovými piesňami, cez jeho tvorivé začiatky a nadväzovanie priateľstiev
až vytvorenie vlastných revolučných myšlienok a postojov. Marcel Proust v sociálnom
románovom cykle Hľadanie strateného času
(1913-27, 7 kníh) zobrazuje aristokraciu parížskej spoločnosti na
prelome storočí. Ako základný výstavbový prvok predstavil
vnútorný monológ hlavnej postavy (autora), ktorý spomína na svoje
zážitky z detstva, sprítomňuje ich využitím prvkov sna a podvedomia, zameriava
sa na prchavé zážitky, pocity a okamihy života. Trilógia nositeľa Nobelovej
ceny za literatúru Johna Galsworthyho Sága
rodu Forsythovcov (1913-27, 7 kníh) zachytáva osudy troch
generácií anglického patricijského rodu konca 19. a začiatku 20. storočia,
pričom žánrové označenie prozaického
cyklu „sága“ zvolil
autor s ironickým podtextom a odkazom
na „nehrdinskosť hrdinov“ (dielo sa skladá z troch románov a dvoch
poviedok). Do tejto žánrovej kategórie možno zaradiť aj úspešný štvorzväzkový
generačný román Thomasa Manna Buddenbrookovci (Úpadok jednej rodiny, 1901)
o osudoch nemeckej podnikateľskej rodiny, ocenený Nobelovou cenou za
literatúru.
Bibliografia
Literaturnaja enciklopedija terminov i poniatij. (2003). Moskva: NPK „Intelvak“.
KAZAK, V. (1996). Leksikon russkoj literatury XX veka. Moskva: RIK „Kuľtura“.
NÜNNING, A. (2006, ed): Lexikon teorie literatury a kultury. Koncepce, osobnosti, základní pojmy. Brno: Host.
ŠTRAUS, František (2005). Príručný slovník literárnovedných termínov. Bratislava: Slovenský spisovateľ.
ŽILKA, Tibor (2011). Vademecum poetiky. 2. dopl. vyd., Univerzita Konštantína Filozofa: Nitra.
Пропп В.Я. Русский героический эпос. М., 1958;
Чичерин А.В. Возникновение романа-эпопеи. М., 1958;
Мелетинский Е.М. Происхождение героического эпоса. М., 1963;
Menendez Pidal R. 'La chanson de Roland' et la tradition epique des francs. Paris 1960.
http://zhurnal.lib.ru/a/alina_a/opredelenia.shtml