Feministická literárna veda
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Feministische Literaturwissenschaft (D)
Feminist critique, Gynocritics (En)
Explikácia pojmu
Feministická
literárna veda úzko súvisí s druhou vlnou feministického hnutia
v západných krajinách (60. – 70. roky 20. storočia). Vedome využíva kategórie pohlavie (sex), rod
(gender) a túžba (sexuality). Je definovaná viac per negationem, nie je
totiž literárnovedným smerom, ale prístupom, perspektívou skúmania literatúry. Zameriava
sa na autorky ženy (gynokritika) a ich tvorbu, na ženskú literárnu
tradíciu, ženskú literatúru a zároveň na obrazy žien a mužov (resp.
rodové reprezentácie), rodovo podmienené podmienky tvorby, obrazy sexuálnej/rodovej
diferencie a rodových vzťahov, na kritické feministické čítanie, „ženské
písanie“, a i. Zviditeľňuje skutočnosť,
že rodová neutralita literárnej tvorby a jej reflexie je zdanlivá. Niekedy
sa považuje za vývojové štádium, ktorého ďalším stupňom sú rodové štúdiá,
inokedy si ponecháva svoj kľúčový význam ako feministická, resp.
v posledných rokoch aj feministická queerová literárna veda. Vzhľadom na
otvorený význam pojmu je dôležitá konkretizácia jeho používania.
Významnou
postavou feministickej kritiky sa stala Elaine Showalter[1],
ktorá zohrala iniciačnú rolu ako jedna z kľúčových autoriek priekopníckych
textov aj ako editorka vplyvných antológií; súčasťou histórie feministického
literárnovedného diskurzu sa stala antológia The New Feminist Criticism (Nová feministická kritika, 1985).[2] Predstavila v nej dobové spektrum
feministickej literárnej vedy v USA, ktorá sa za posledné desaťročie, t.
j. od 70. rokov 20. storočia „rozvíjala
v kombinácii so všetkými ďalšími prístupmi, od formalizmu po semiotiku, a
v literárnovedných štúdiách o každom období a žánri, od stredoveku po
masmédiá“ (3). V úvode
pod manifestačným názvom The Feminist
Critical Revolution (Feministická kritická revolúcia) konštatuje:
Či už sa to týkalo
literárnej reprezentácie sexuálnej diferencie, spôsobov, ako sa literárne žánre
formovali mužskými či ženskými hodnotami, alebo sa to týkalo vylúčenia ženského
hlasu z inštitúcie literatúry, kritiky a teórie, feministická kritika
etablovala rod ako základnú kategóriu literárnej analýzy. (3)
V tejto
antológii uverejnila „najdôležitejšie a najdiskutovanejšie štúdie“, ktoré
vznikli v dôsledku troch formatívne „najvýraznejších vplyvov“ na
feministickú literárnu vedu osemdesiatych rokov: (1) ženské hnutie, (2) vznik
ženských štúdií (3) vplyv európskej teórie (postštrukturalizmu, dekonštrukcie).
V českom preklade
vyšli dve zásadné štúdie Elaine Showalter v dvoch prekladových
antológiách, ktoré zostavila Libora Oates-Indruchová, a to Pokus o feministickou poetiku (1998, 209–234) a Feministická kritika v divočině
(2007, 121–168), ktorá nadväzuje na predchádzajúcu prácu a „[t]eoreticky
prohlubuje koncept gynokritiky, tedy literárně kritický přístup zabývající se
ženou jako autorkou“, ako píše zostavovateľka v sprievodnom texte (123). V štúdii Pokus o feministickou poetiku Showalter načrtáva rozdelenie feministickej kritiky na feministické
čítanie (feminist critique)
a gynokritiku (gynocritics).
Feministické čítanie sa zaoberá ženou v role čitateľky textov napísaných
autormi. „Gynokritika se oproti této re-interpretaci mužských literárních
a kritických textů snaží o vytvoření ženské struktury pro analýzu
textů psaných ženami.“ (Indruchová 1995, 92) Preto sa Showalter snaží
terminologicky uchopiť ženské písanie tak, aby sa „ženské“ v rámci
panujúcich binarít nepovažovalo za menejcenné.
„Každá generácia spisovateliek sa vlastne ocitá bez predchodkýň. Sú nútené objavovať minulosť odznova,“ (Moi 1989, 71–72) napísala Elaine Showalter o prerušovanej ženskej literárnej tradícii v práci A Literature of Their Own. British Women Novelists from Brontë to Lessing (Vlastná literatúra. Britské románopiskyne od Brontë k Lessing, 1977). Pre historické členenie tvorby písania žien navrhla antropologicky motivovaný model rozlišovania troch fáz: (1) feminínna – fáza napodobovania a zvnútornenia panujúcich literárnych vzorcov a noriem (1840 – 1880); (2) feministická – fáza protestu a zasadzovania sa za práva a hodnoty znevýhodnených (1880 – 1920); (3) ženská – fáza sebaobjavovania oslobodená od potreby protestu (1920 – súčasnosť). O tento model sa opiera aj prvá feministická literárnohistorická práca o slovenskej literatúre, ktorej autorkou je americká slovakistka Norma Rudinsky Incipient Feminists: Women Writers in the Slovak National Revival (Rané feministky: Spisovateľky v slovenskom národnom obrodení, 1991).[3]
V Nemecku sa prvá feministická literárnovedná konferencia „O vzťahu obrazov žien a ženskej literatúry“ konala v roku 1983, dokumentácia vyšla pod názvom Feministische Literaturwissenschaft (Feministická literárna veda; Stephan – Weigel, 1984). Zostavovateľky Inge Stephan a Sigrid Weigel konštatovali, že hoci sa feministický výskum odohrával predovšetkým mimo inštitúcií alebo na ich okraji, so zväčšujúcim sa počtom a rozsahom prác sa čoraz väčšmi diferencovali jednotlivé témy a skúmané otázky, pričom sa zdalo, že pôjde o jednu z najvýraznejších perspektív literárnovedného výskumu. Ako ukázali nasledujúce roky, situácia v literárnej vede zohľadňujúcej rodovú perspektívu sa po svojich počiatkoch v osemdesiatych rokoch aj v nemecky hovoriacich krajinách rýchlo diferencovala[4] a medzičasom sa kapitola o feministickej literárnej vede či o kategórii rodu v literárnej vede stala bežnou súčasťou literárnovedných kompendií.
Feministická literárna veda má inter- a transdisciplinárny charakter, aj preto sa feministická perspektíva v literárnovednej reflexii stala súčasťou rôznych prístupov ku skúmaniu literatúry, ako aj rôznych oblastí, ako napr. dekonštrukcia, naratológia, literárna história.
[1]
K dielu Elaine Showalter pozri publikáciu Toril Moi Sexus, Text, Herrschaft. Feministische Literaturtheorie (1989,
93–98) či štúdiu Libory Indruchovej Elaine
Showalter a gynokritika (1995, 91–93).
[2] V neskoršej antológii Speaking of Gender (Hovorenie o rode, 1989) upriamuje pozornosť na rod ako najvýraznejšiu zmenu v humanitných vedách osemdesiatych rokov, pričom kladie dôraz na definičnú nejednoznačnosť tejto kategórie.
[3]
K autorkám v dejinách slovenskej literatúry pozri napríklad Mikulová
2015, Hučková 2011, Cviková 2003-2004 (71–78), Cviková 2014 (najmä časť Ženská
literárna tradícia: Virginia Woolf a Hana Gregorová, 213–231).
[4] Pozri napríklad Hof 1995; Lindhoff
2003; Babka 2007.
Bibliografia
CIXOUS, Hélène: Smích Medúzy. Preklad Hana Hájková. In Aspekt, č. 2-3, 1995, s. 12 – 19. ISSN 1336-099X.
CVIKOVÁ, Jana: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. ASPEKT – Ústav svetovej literatúry SAV: Bratislava 2014. ISBN 978-80-8151-026-7
Glosár rodovej terminológie. 2005. Dostupné na: http://glosar.aspekt.sk
GNÜG, Hiltrud – MÖHRMANN, Renate: Vorwort. In GNÜG, Hiltrud – MÖHRMANN, Renate (eds.): Frauen-Literatur-Geschichte. Schreibende Frauen vom Mittelalter bis zur Gegenwart. Metzler: Stuttgart 1985, s. VIII – XIV. ISBN 3-476-00585-2.
HOF, Renate: Die Entwicklung der Gender Studies. In BUßMANN, Hadumod – HOF, Renate (eds.): Genus. Zur Geschlechterdifferenz in den Kulturwissenschaften. Stuttgart: Kröner 1995, s. 2 – 33. ISBN 3-520-49201-6.
HOF, Renate: Die Grammatik der Geschlechter: Gender als Analysekategorie der Literaturwissenschaft. Frankfurt – New York: Campus Verlag 1995a. ISBN 3-593-35078-5.
KICZKOVÁ, Zuzana: Rod vo feministickom diskurze. In KICZKOVÁ, Zuzana – SZAPUOVÁ, Mariana (eds.): Rodové štúdiá. Súčasné diskusie, problémy a perspektívy. Bratislava: CRŠ UK 2011, s. 32 – 52. ISBN 978-80-223-2934-7.
LÖW, Martina – MATHES, Martina: Schlüsselwerke der Geschlechterforschung. Verlag für Sozialwissenschaften 2005. ISBN-10: 353113863, ISBN-13: 978-3531138862.
MATONOHA, Jan: Psaní vně logocentrismu. Diskurs, gender, text. Praha: Academia 2010a. ISBN 978-80-200-1746-8.
MOI, Toril: Sexus, Text, Herrschaft. Feministische Literaturtheorie. Bremen: Frauenliteraturverlag 1989. ISBN 3924588163.
MORRISOVÁ, Pam: Literatura a feminismus. Preklad Marian Siedloczek a Renata Kamenická. Brno: Host 2000. ISBN 80-86055-90-6.
OATES-INDRUCHOVÁ, Libora (ed.): Dívčí válka s ideologií: Klasické texty angloamerického feministického myšlení. Praha: Sociologické nakladatelství 1998. ISBN 80-85850-67-2.
OATES-INDRUCHOVÁ, Libora (ed.): Ženská literární tradice a hledání identit: Antologie angloamerické feministické literární teorie. Praha: SLON 2007. ISBN 978-80-86429-69-44.
OSINSKI, Jutta: Einführung in die feministische Literaturwissenschaft. Berlin: Erich Schmid Verlag 1998. ISBN 3-503-03710-1.
RUDINSKY, Norma: Incipient Feminists: Women Writers in the Slovak National Revival. (With an Appendix of Slovak Women Poets 1798-1875 by Marianna Prídavková-Mináriková.) Columbus – Ohio: Slavica Publishers, Inc. 1991. ISBN 0-89357-220-9.
SHOWALTER, Elaine (ed.): The New Feminist Criticism. Essays on Women, Literature, and Theory. New York: Pantheon Books 1985. ISBN 0-394-53913-3.
STEPHAN, Inge – WEIGEL, Sigrid (eds.): Die verborgene Frau. Berlin: Argument Verlag 1983. ISBN 3-88619-096-X.
STEPHAN, Inge – WEIGEL, Sigrid (eds.): Feministische Literaturwissenschaft. Berlin: Argument Verlag 1984. ISBN 3886191206.
VINKEN, Barbara: Dekonstruktiver Feminismus – Eine Einleitung. In VINKEN, Barbara (ed.): Dekonstruktiver Feminismus: Literaturwissenschaft in Amerika: Frankfurt: Suhrkamp Verlag 1992, s. 7 – 29. ISBN 3-518-11678-9.
WEIGEL, Sigrid: Die Stimme der Medusa. Schreibweisen in der Gegenwartsliteratur von Frauen. Reinbek bei Hamburg: Rowohlt Taschenbuch Verlag 1989 (1. vyd. 1987). ISBN 3-499-55490-9.