Argomento
Explikácia pojmu
V
taliančine všeobecne predmet umeleckého diela, obsah, dej (z lat. argumentum –
dôkaz, dôvod); téma, námet, látka.
V talianskej
učenej komédii (tal. commedia erudita)
a v commedii
dellʼarte (t.
j. v improvizovanom divadle) bolo argomento súčasťou scenára, zachytávalo pred
začiatkom samotného scenára stručný obsah hry (v podstate slúžilo ako resumé zápletky), niekedy obsahovalo
tiež informácie o jej vzniku a vývoji, či popis udalostí po skončení
deja hry. Scenáre niekedy na argomento nadväzovali a dokonca sa naň
odvolávali. Výskyt argumentov bol fakultatívny. Mnohé sa našli v každom z
50 dochovaných scenároch divadelného herca a komika Flaminia Scalu (1552 –
1624), rozsahom boli stručné, niekoľkoriadkové až niekoľkostranové, obsahovali
krátky prehľad o zápletke, ktorý mal funkciu monológu a niekedy sa uvádzal
v niekoľkých variantoch.
Nedá
sa s určitosťou povedať, či bolo argomento pri predstavení aj deklamované,
alebo predstavovalo len akýsi študijný materiál k inscenácii. O jeho
spornom význame vypovedá básnik, spisovateľ a autor komédií Antonio
Francesco Grazzini (asi 1505 – 1584), zvaný il Lasca, v polovici 16.
storočia, keď uvádza svoju komédiu La Strega (slov. Čarodejnica)
výstupom personifikovaného Prológu a Argumentu, ktorí po zábavnej diskusii
odchádzajú s tým, že sú zbytoční (Kratochvíl, 1987, s. 245).
Tlačené
argumenty sa niekedy (pre)dávali publiku, obzvlášť pri zájazdoch divadelných
spoločností do cudziny. Našli sa dochované varšavské argumenty
v taliančine a poľštine a niektoré vo francúzštine asi
z polovice 18. storočia (napr. argument – súčasť komédie Le Mari de
quatre femmes, Manžel štyroch žien, uvedenej v Kráľovskom divadle vo
Varšave v roku 1754) (tamže, s. 246).
V operných libretách 17. a 18. storočia
argomento predstavovalo typ predhovoru, po ktorom nasledoval samostatný dej
opery. Niekedy obsahovalo tiež záznam o literárnych či historických premenách,
z ktorých libretista čerpal, prípadne záznam o tom, v čom sa od
nich vzdialil, odlíšil.
Bibliografia
KÖNIGSMARK, Václav: Argomento. In VLAŠÍN, Štepán a kol.: Slovník literární teorie. Praha : Československý spisovatel, 1984, s. 50.
KRATOCHVÍL, Karel: Komedie dell'arte doma i za hranicemi: fakta: poznámky: podněty. Praha : Divadelní ústav, 1973.
KRATOCHVÍL, Karel. Ze světa komedie dell'arte: fakta, poznámky, podněty. Praha : Panorama, 1987.
TESTAVERDE, M. Anna. I canovacci della commedia dell’arte. Torino : G. Einaudi, 2007.
VLAŠÍN, Štepán a kol.: Slovník literární teorie. Praha : Československý spisovatel, 1984.