Soap opera
Ekvivalent pojmu v iných jazykoch
Seifenoper (D)
Soap opera (En)
Explikácia pojmu
Soap opera je rozhlasová alebo televízna seriálová dramatická forma, ktorá je vysielaná dlhodobo, zvyčajne aspoň trikrát týždenne. Termín soap opera – mydlová opera – odkazuje na frekventované propagovanie čistiacich prostriedkov pre domácnosť (napr. i mydla) v prvých rozhlasových reláciách tohto žánru v USA v 30. rokoch 20. storočia. V našom mediálnom prostredí je tento žáner frekventovanejšie označovaný ako denný seriál (angl. daytime drama, resp. daily soap). Tento typ seriálu vytvára ilúziu, že život vo fiktívnom svete postáv pokračuje aj medzi jednotlivými vysielanými časťami. Podľa Hobsonovej je soap opera „ukotvená na fiktívnom realizme a zaoberá sa súkromným, osobným svetom postáv v ich každodennom živote so všetkými jeho odtienkami. Je populárna, lebo stavia na intímnom spriaznení diváka s charakterom soap opery. Prostredníctvom svojich charakterov sa soap opera dotýka skúsenosti svojho publika a jej príbehy vychádzajú z každodenného, obyčajného rodinného života“ (Hobson, 35).
Soap opera je typ cyklického diela, ktorého
kontinuita je neustále zabezpečovaná otvorenými dejovými líniami v rámci
epizódy, ktoré pokračujú v nasledujúcich častiach. Dejové línie soap opery
sa vyvíjajú dlhodobo, aj niekoľko rokov
či dekád. Najdlhšie trvajúca americká soap opera "Guiding Light" vznikla
v roku 1937 ako denný rozhlasový seriál, v roku 1952 sa objavila
vo vysielaní televízie CBS, kde pretrvala až do roku 2009. Keďže princípom soap
opery je „neuzavretosť“, ideálne by sa každý diel mal končiť „dramatickou
návnadou“ - hádankou, naznačeným tajomstvom alebo šokujúcim zistením, ktoré
jednoznačne smeruje k ďalšiemu vývoju. Takto definované typy „návnad“, ktoré
udržujú diváka v napätí a vyvolávajú mu potrebu pokračovať
v sledovaní nasledujúcej epizódy, sa označujú termínom "cliffhanger" (Moláková, 40).
Príbehy
soap opery sú zasadené do stabilne vytvoreného
prostredia. v ktorom jej hrdinovia žijú, pracujú či zabávajú
sa. Pre diváka sú ľahko rozoznateľné, evokujú rodinnú atmosféru a zväčša sú
tvorené štúdiovými interiérmi. Exteriéry sa v soap opere využívajú
sporadicky, čo priamo súvisí s nízkym rozpočtom na výrobu jednotlivých
častí. Výnimkou sú niektoré americké soap opery vysielané v hlavnom
vysielacom čase (zvyčajne medzi 20.00 a 23.00 hod.), ktoré vznikajú za pomerne
veľkorysejších finančných podmienok.
Jednotlivým
dramatickým situáciám soap opery (podobne ako v žánri sitkomu) dominuje slovné, dialogické konanie postáv nad
fyzickou akciou. Tento žáner narába s postavami, ktoré sú typizované, resp. archetypizované. Soap opery patria
(rovnako ako sitkom) medzi seriály, v ktorých postavy dominujú nad príbehom (tzv. „character driven“ seriály). Konflikty a konfliktné
situácie majú predovšetkým vzťahový
charakter, vznikajú medzi členmi komunity, alebo medzi členom komunity a
„votrelcom“ zvonka. Jadrom soap opery, v ktorom vznikajú, prebiehajú
a riešia sa najmä vzťahové konflikty postáv, je vždy stabilne vytvorená komunita. Zvyčajne je to komunita
tvorená rodinou, často sa však stretávame aj s komunitou postáv, ktorú
spája pracovné prostredie, spoločné bývanie, atď..
Príbehy hrdinov
soap opery sú väčšinou (predovšetkým z ekonomických dôvodov) zasadené
do „súčasnosti“ – teda
do obdobia, v ktorom samotné seriály vznikajú a v ktorom
sú premiérovo vysielané, majú preto možnosť reflektovať aktuálnu spoločenskú situáciu.
Stručné dejiny žánru soap opery
Soap opera má korene
v melodráme a predovšetkým v ženských románoch z 18. storočia a časopisecky
vydávanej próze na pokračovanie 19.
storočia od takých klasikov akým bol Charles Dickens. Carol Traynor Williamsová
spája soap operu aj s anglickými románmi Samuela Richardsona "Pamela" (1740) a "Clarissa"(1747), ktoré boli napísané
o ženách a určené pre ženy a kvôli veľkému úspechu u čitateliek
sa dočkali svojich pokračovaní. „Lenže korene soap opery siahajú hlbšie do
histórie, než len k románom z 18. storočia či melodráme 16.
storočia. Od ľudových príbehov a rozprávaní nás vedú až k mýtom,
prvotným primitívnym príbehom. ... Na soap operu môžeme teda nahliadať ako na
najpopulárnejšiu formu ľudového mýtu dvadsiateho storočia“ (Williams, 2).
Iniciátorom vzniku žánru soap opery sa stal jeden
z najväčších výrobcov mydla, pracích práškov a čistiacich
prostriedkov v USA, spoločnosť Procter
& Gamble. Po dohode vedenia tejto firmy s vedením
chicagskej rozhlasovej spoločnosti WGN, bola v roku 1930 oslovená bývalá
zamestnankyňa rozhlasu a učiteľka Irna Philipsová s požiadavkou, aby
sa pokúsila vytvoriť dlhodobý denný dramatický rozhlasový seriál pre ženy,
ktorého jeden diel by mal 15 minút a bolo by doň možné zakomponovať
reklamu na výrobky spoločnosti. Philipsová vytvorila koncepciu denného seriálu "Painted Dreams", ktorého prvá epizóda sa
odvysielala 20. októbra 1930. Nový žáner si takmer okamžite získal záujem
predovšetkým poslucháčok, žien v domácnosti. Okrem spoločnosti Procter and
Gamble začali sponzorovať výrobu soap opier aj iné firmy, ktoré sa taktiež
zacieľovali na ženské publikum, keďže ponúkali výrobky pre domácnosť (pracie
prášky, kozmetiku, potraviny, atď.) vo vtedajších dobách primárne určené
ženskému konzumentovi. Išlo o firmy Colgate – Palmolive - Peet, Lever Brothers,
General Mills, či American Home Products (Moláková, 44 ).
Vo svojich
počiatkoch oslovovala rozhlasová a televízna soap opera predovšetkým významnú
časť ženského publika a vysielala sa v priebehu dňa (10.00 – 18.00), od
60. rokov sa začali nasadzovať soap opery aj do hlavného vysielacieho času
(19.00 – 23.00). Na rozdiel od polhodinových denných seriálov,
mali jednotlivé časti večerných soap opier hodinové trvanie Medzi
najúspešnejšie americké soap opery vysielané v prime-time patrili "Dallas"
(1976 – 1991) a "Dynasty" (1981 – 1989). Tieto
večerné soap opery zachovávali síce hlavné konvencie žánru, no vyšší rozpočet
na výrobu im zabezpečil možnosť nakrúcať v atraktívnych prostrediach
s väčším počtom kvalitných hercov. Prime-timeové soap opery z konca
sedemdesiatych a z osemdesiatych rokov rozprávali príbehy bohatých,
mocných rodín a divákovi ponúkli nenáročnú ilúziu amerického sna.
Regionálne modely soap opery
Univerzálna zrozumiteľnosť
robí zo soap opery globálne populárny a úspešný žáner, rozšírený dnes
v mnohých krajinách sveta. V niektorých krajinách sa vyprofilovali
isté výraznejšie odchýlky od tradičného amerického modelu. Vo Veľkej Británii
sa tešia dlhodobej popularite prime-time soap opery "Coronation Street" (1960 -) a "EastEnders" (1985 -), ktoré sú špecifické výraznejším
dôrazom na spoločenský realizmus. Podobný charakter majú aj mnohé európske
i austrálske soap opery, v porovnaní s ktorými pôsobia námety a
situácie väčšiny amerických dlhodobých seriálov ako hyperbolizované
a nerealistické (McCarthy, s. 64). Zaujímavou žánrovou regionálnou odnožou
sú telenovely, ktoré majú korene v seriálovej televíznej tvorbe latinskej
Ameriky. Tieto programy, ktoré začali vznikať v polovici 20. storočia, sa
dnes frekventovane produkujú nielen v strednej a južnej Amerike, ale
aj v Portugalsku, Španielsku či Turecku a majú podobný melodramatický charakter
ako severoamerické soap opery. Na rozdiel od tradičných „nekonečných“ seriálov
z USA má väčšina telenoviel vopred stanovené určené trvanie – zvyčajne 120
až 150 epizód. Mexická telenovela "Jednoducho Mária" (1989) sa stala prvým
dlhodobým seriálom, ktorý sa objavil na obrazovke Slovenskej televízie
v roku 1994.
Prvý pôvodný slovenský
denný seriál vznikol pre TV Markíza až v rokoch 2005-206 pod názvom "Medzi
nami". 150 epizód seriálu vzniklo podľa formátu britskej spoločnosti
Fremantlemedia Ltd., no prinášalo
slovenskému divákovi bližšie témy, postavy, prostredia a posolstvá, než
americké soap opery a latinskoamerické telenovely. Medzi najúspešnejšie dlhodobé seriály TV
Markíza patria "Ordinácia v ružovej záhrade" (2007 – 2012) a "Búrlivé
víno" (2013 – 2017), najvýznamnejším seriálovým projektom konkurenčnej TV
JOJ sa stal "Panelák"(2008 – 2017). Špecifikom týchto originálnych
slovenských produkcií je, že hoci sú označované ako denné seriály, sú zvyčajne vysielané v hlavnom
vysielacom čase. Atraktivitu týchto televíznych programov podporuje aj účasť
popredných slovenských hercov v ústredných úlohách.
Bibliografia
Creeber, Glen (ed.): The Television Genre Book. London: BFI Publishing, 2008.
Hobson, Dorothy: Soap opera. Cambridge: Polity Press, 2003.
McCarthy, Anna: Realism and Soap Opera. In: Creeber, Glen (ed.): The Television Genre Book. London: BFI Publishing, 2008.
Moláková, Katarína: Soap opera a sitcom v kontexte masmediálnej komunikácie. Dizertačná práca, Bratislava: Filmová a televízna fakulta Vysokej školy múzických umení, 2007.
Rose, Brian G.- Alley, Robert S. (ed.): TV Genres, a handbook and reference guide. London: Greenwood Press, 1985, s. 107-122.
Williams, Carol Traynor: It's Time for My Story, Soap opera sources, structure and response. Westport, Connecticut: Praeger Publishers, 1992.