Orientalizmus

Orientalizmus je označením euroamerického spôsobu myslenia o kultúrach a spoločnostiach Orientu a Ázie, ktorý vychádza z predpokladu epistemologického a ontologického rozdielu medzi Orientom/Východom a Okcidentom/Západom, pričom Okcident sa spája s pokrokom, poriadkom a racionalitou, a Orient s úpadkom, stagnáciou, chaosom a iracionalitou.

Orientalizmus je pôvodne označenie pre euroamerickú vedeckú disciplínu 18. a 19. storočia, ktorá sa venovala výskumu jazykov, literatúry, náboženstiev, filozofie, dejín, umenia a práva predovšetkým starovekých spoločností Orientu a Ázie. Orientalizmus bol tiež myšlienkovým prúdom skupiny britských koloniálnych správcov a učencov, ktorí tvrdili, že kolonizovaná India by mala byť spravovaná podľa svojich vlastných tradícií a zákonov. Tým sa postavila proti zástancom tzv. „anglikanizmu“, ktorí tvrdili, že by tak malo diať podľa britských zákonov.

            Najmä vďaka práci palestínskeho amerického literárneho vedca Edwarda Saida Orientalism (Orientalizmus, 1978) nadobudol tento výraz morálno-politickú dimenziu. Podľa Saida je Orient mentálnou konštrukciou. Vzťahuje sa na neurčitý región, ktorý sa zo západoeurópskej perspektívy nachádza na východe, t.j. tam, kde vychádza slnko. Môže obsahovať krajiny Malej Ázie, Stredného východu, južnej Ázie až po východnú Áziu. V niektorých jazykoch, ako napríklad v nemčine, východná Ázia sa vylučuje z tohto pojmu, zatiaľ čo v iných jazykoch (ako napr. angličtina, francúzština alebo slovenčina) sa takýto rozdiel nerobí.

            Podľa Saida je vzťah Západu, t.j. Okcidentu, k Orientu, mocenským vzťahom. Tento vzťah však nemusí existovať len vo forme surovej politickej moci. Orientalizmus podľa neho

„nie je len politickým predmetom alebo odborom, ktorý pasívne reflektuje kultúra, veda alebo inštitúcie; nie je ani veľkou a rozptýlenou zbierkou textov o Oriente; nepredstavuje a nevyjadruje ani nijaký zlý ,západnýʻ imperialistický plán držať pri zemi ,orientálnyʻ svet. Je skôr distribúciou geopolitického vedomia do estetických, vedeckých, ekonomických, sociologických, historických a filologických textov; je rozvinutím nielen základného geopolitického rozlíšenia (svet je vytvorený z dvoch nerovných polovíc, Orientu a Okcidentu), ale aj celého radu ,záujmovʻ, ktoré ho – prostredníctvom vedeckých objavov, filologických rekonštrukcií, psychologických analýz, krajinných a sociologických opisov – nielen vytvárajú, ale aj udržujú; skôr existuje, než vyjadruje určitú vôľu alebo zámer rozumieť, v niektorých prípadoch ovládať, manipulovať, či dokonca inkorporovať, čo je očividne odlišný (alebo alternatívny a nový) svet; je predovšetkým diskurzom, ktorý nie je nijako v priamom, korešpondujúcom vzťahu so surovou politickou mocou, ale je skôr vytvorený a existuje v nerovnej výmene s mocou politickou (ako v prípade kolonializmu a imperializmu), s mocou intelektuálnou (ako v prípade panujúcich vied ako porovnávacia jazykoveda alebo anatómia, alebo niektorá z moderných politických vied), s mocou kultúrnou (ako v prípade ortodoxií a kánonov vkusu, textov, hodnôt), s mocou morálnou (ako v prípade úvah o tom, čoho sme ,myʻ schopní a ,oniʻ nie sú a nedokážu chápať ako ,myʻ)“ (Said 1978, 13; citát prel. R.G.).

Mnohí vedci našli v kritike orientalizmu zdroj inšpirácie a začali s ním porovnávať reprezentácie iných regiónov, či pojem orientalizmu obohatili inými spôsobmi. Veľká pozornosť sa venovala najmä regiónu východnej Európy, keďže geografická hranica medzi Európou a Áziou/Orientom nebola nikdy jednoznačne stanovená. Larry Wolff (1994) rozvinul argument, že východnú Európu „vynašli“ v 18. storočí osvietenskí filozofi a cestovatelia, ktorí pripisovali význam údajnému rozdeleniu Európy na komplementárne regióny, západnú Európu a východnú Európu. Milica Bakić-Hayden (1995) vyvinula koncept „hniezdenia orientalizmov“ („nesting orientalisms“), ktorý vysvetľuje, ako skupina vytvárajúca predstavy o orientálnom „inom“, môže byť sama predmetom orientalizácie inou skupinou. Maria Todorova (1997) aplikovala pojem orientalizmu na región Balkánu a vytvorila pojem balkanizmus. Andre Gingrich (1998) zas v súvislosti s Balkánom poukázal na existenciu orientalizmu, ktorý sa vzťahuje k blízkemu regiónu s kultúrnou inakosťou  predovšetkým muslimského sveta. Nazval ho hraničným orientalizmom („frontier orientalism“).

            Náprotivkom k pojmu orientalizmu je pojem okcindetalizmu. Ian Buruma a Avishai Margalit (2004) definujú okcidentalizmus ako moderný jav v neurópskom svete podnietený kritikou Západu západnými intelektuálmi, ktorý sa prejavuje vo forme démonizujúcich predstáv a stereotypov o západnom svete.