Memory studies

Memory Studies predstavujú interdisciplinárny vedný diskurz, ktorý v posledných troch desaťročiach zaznamenal obrovský rozmach naprieč humanitnými, spoločenskými a kultúrnymi vedami. Otázkami pamäti a spomínania sa zaoberajú aj kognitívne vedy, psychológia, resp. sociálna psychológia (Gudehus et al. 2010; Barnier 2018). V súčasnosti existuje niekoľko snáh o inštitucionalizáciu interdisciplinárneho výskumu pamäti. Vyjadrujú sa vo vymedzení základných axióm, kľúčových protagonistov a kánonom textov, študijných programov, vedeckých publikačných orgánov (odborný časopis Memory Studies) a, napokon, aj vo vytvorení medzinárodnej odbornej spoločnosti s názvom Memory Studies Association.

Odbor pamäťových štúdií vychádza zo súčasných trendov, ktoré zahŕňajú posun od záujmu o historické poznanie udalostí k záujmu o pamäť a nekladie si otázku, čo vieme, ale ako si to pamätáme. Sociálne, technologické, ale aj politické zmeny ovplyvňujú to, čo, ako a prečo si ľudia a spoločnosti pamätajú, ale aj zabúdajú.

Interdisciplinárna orientácia pamäťových štúdií je sprevádzaná preorientovaním sa od chápania minulosti v podobe objektivizovaného poznania k pozícii, ktorá chápe pamäť ako komunikačné, sociálne utvárané a sociálne formujúce konštrukcie.  

Základným terminologickým determinantom je rozdiel medzi históriou a pamäťou, ako ho predstavil Maurice Halbwachs v podobe pojmovej dvojice histoire a mémoire. Podľa tejto diferenciácie si minulosť nepamätáme ako súhrn faktických historických udalostí, ale jej povaha vyplýva z daných sociálnych rámcov. Spomienky sú teda komunitné a komunikované, ako aj spojené s individuálnymi osobnými spomienkami.  

Astrid Erll (2023) vychádza z pozorovania, že v pamäťových štúdiách sú v súčasnosti už pomerne dobre preskúmané formy explicitného spomínania v sociálnych kontextoch. Okrem toho však existuje aj do značnej miery neviditeľný svet implicitnej kolektívnej pamäti. Patria sem naratívy, stereotypy, rámce alebo modely sveta. Ústrednú úlohu ale vždy zohráva komunikácia. Takýmito otázkami sa zaoberajú komunikačné štúdiá. Okrem otázky, ako naše pamäťové praktiky ovplyvňujú médiá alebo technológie, sa pamäťové štúdiá zaoberajú aj problematikou sociálnych, politických a kultúrnych dôsledkov praktizovania a tradovania pamäťových praktík pomocou mediálnych technológií.

V pamäťových štúdiách sa skúmajú aj formy ne-komemoratívnej pamäti. Ide o explicitné sémantické zapamätávanie v sociálnych kontextoch, ktoré zvyčajne nie je osobitne špecifické pre osobnú identitu aktérov (bližšie k otázke explicitného a implicitého, kolektívno-autobiografického a kolektívno-sémantického spomínania por. Erll 2017).

Pamäťové štúdiá sa zaoberajú kultúrnym a historickým poznaním a rozširujú svoj obzor aj na výskum  väčšinou skrytej, implicitnej kolektívnej pamäti a na úlohu mediálnej komunikácie pre nevedomé pamäťové procesy na sociálnej úrovni. Pamäť pre pamäťové štúdiá existuje v tejto rozšírenej podobe ako kolektívna pamäť. Takto široké štúdium pamäti môže výrazne prispieť k lepšiemu pochopeniu toho, ako sú implicitné pamäťové prvky špecificky využívané v kolektívnom prostredí.

V pamäťových štúdiách (por. Rüsen – Straub 1998) zohrávali psychoanalytické inšpirácie ústrednú úlohu pri pokusoch o opis dynamiky nevedomej kolektívnej pamäti. Nájdeme ich napríklad v úvahách Theodora W. Adorna (1977) o nevedomom posmrtnom živote fašizmu.