Kultúrne poznanie

Tento v humanitných vedách etablovaný pojem označuje celkový súbor tvrdení o realite, ktoré charakterizujú kultúru v danom časovom horizonte. Presnejšie tento pojem definoval Michael Titzmann.[1]^,[2]  Titzmann hovorí o veľkorysom význame pojmu poznania (Wissen), ktorý sa používa všade tam, kde je reč o kolujúcich alebo tradovaných schémach vnímania a myslenia. Pojem „kultúrne poznanie“ definuje v pragmatickom duchu nasledovne: „"Kultúrne poznanie" (ktoré neprodukujú len vedy) by sa malo nazývať súhrnom tvrdení/propozícií, ktoré členovia priestorovo a časovo ohraničeného sociokultúrneho systému ("epochy", "kultúry") považujú za pravdivé.“[3]

Tento široký pojem poznania inkluduje v princípe všetko, čo je možné identifikovať ako objekt orientačného priestoru daného systému. V rámci neho Titzmann rozoznáva poznanie špecifické pre istú skupinu, ku ktorému patrí aj vedné poznanie, ktoré je vo svojej špecifickosti bezkonkurenčné a na inom mieste sa s ním stretneme pod názvom špeciálne poznanie. Toto poznanie sa môže stať súčasťou všeobecného poznania v podobe jeho interdiskurzívnej komunikácie, nie je to ale pravidlom. Či špeciálne poznanie istej skupiny nadobudne charakter všeobecného poznania, závisí od jeho funkcie v rámci štruktúr globálneho systému danej kultúry (napr. Modern Monetary Theory vs. endosymbiotická teória).

Podľa Titzmanna možno literatúru danej epochy chápať ako subsystém vyššieho celku. Tento subsystém interaguje historicky špecifickým spôsobom s inými subsystémami. Funkcie literárnych štruktúr v kultúrnom systéme (tu ide o výkony, ktoré tieto štruktúry odovzdávajú systému ako vyššiemu kultúrnemu celku) sú historicky variabilné.