Interkultúrna pragmatika

Ekvivalent pojmu v iných jazykoch

Interkulturelle Pragmatik (D)
Intercultural pragmatics (En)
Interkultúrna pragmatika (Sk)

Explikácia pojmu

Interkultúrna pragmatika predstavuje koncepciu výskumu procesov interkultúrnej komunikácie, pričom využíva lingvistické teórie pragmatiky. Pragmatika vychádza z pozorovania, že význam verbálnych výpovedí nie je zakódovaný v elementoch týchto výpovedí, teda v slovách a syntaktických štruktúrach. Výpovede v komunikačných situáciách sú vždy predmetom interpretácií na základe istých predpokladov. Pre výskum interkultúrnej komunikácie sú dôležité indexikalita jazyka a kontextové faktory, ktoré komunikační partneri predpokladajú ako relevantné alebo rozhodujúce pre porozumenie. Porozumenie teda emerguje z jazykových a kontextových signálov. Indexikálny charakter výpovedí znamená, že tieto majú vzťah ku kontextom. Kontext je ústredným pojmom interkultúrnej pragmatiky, pretože interkultúrna komunikácia predstavuje proces, pri ktorom komunikační partneri disponujú rôznym poznaním a majú rôzne skúsenosti a očakávania. V rámci interkultúrnej komunikácie a v zmysle interkultúrnej kompetencie je však podstatné, aby aktanti komunikačne konštruovali spoločné poznanie, skúsenosti a očakávania. Takýto konštruktívny charakter komunikácie predpokladá, že sa znalostné a skúsenostné pozadie aktantov komunikácie stáva kontingentné a otvorené pre reflexie a relativizácie, v inom prípade by dochádzalo k poruchám komunikácie. Ústrednou otázkou v pragmatických výskumoch interkultúrnej komunikácie je, akým spôsobom interagujúci aktanti dospievajú k porozumeniu a spoločne zdieľanému poznaniu (common ground) napriek ich divergentnému kultúrnemu programovaniu. Táto výskumná perspektíva síce musí zohľadňovať otázku, akým spôsobom je znalostné a skúsenostné pozadie komunikačných partnerov kultúrne formované, pre proces formovania porozumenia je však odkrývanie kontingentnosti (Kontingenzierung) tohto pozadia rozhodujúce. Obe perspektívy sa navzájom podmieňujú, t. zn., že analýza štruktúr poznania a skúseností aktantov (analýza rozdielov kultúrneho poznania) otvára možnosti analyzovať proces konštruovania spoločne zdieľaného poznania a skúseností a jeho vzájomného indikovania. Analýza rozdielov kultúrneho poznania je ústredným cieľom kontrastívnej pragmatiky, ktorá sa venuje skúmaniu realizácie istých rečových aktov v rôznych jazykových kultúrach. Tento výskum významne ovplyvnil projekt Cultural Speech Act Realization Project. Na báze kontrastívnej pragmatiky bol postavený aj projekt „Sprache, Wirtschaft, Kultur. Deutsche und Tschechen in Interaktion“. (Höhne/Nekula (1997) Takýto druh výskumov sa sústreďuje na kontrastívne porovnávanie rečových fenoménov. Spoločné interakcie medzi aktantmi z rôznych kultúr tu nie sú predmetom výskumu. Tie sa stávajú zaujímavé pre funkcionálnu pragmatiku, ktorá sa sústreďuje na poznanie typizovaných (často inštitucionalizovaných) vzorov správania v interkultúrnej komunikácii. 

Bibliografia

Blum-Kulka, Shoshana – Juliane House – Gabriele Kasper. 1989. Cross-Cultural Pragmatics. Requests and Apologies. Norwood.
Casper-Hehne, Hiltraud. 1999. Interkulturelle Kommunikation. In: ZfAL 31, 77–107.
Geert, Hofstede – Gert Jan Hofstede – Michael Minkov. 2010. Cultures and organizations: software of the mind: intercultural cooperation and its importance for survival. McGraw-Hill.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1983. Verborgene Signale. Studien zur internationalen Kommunikation. Über den Umgang mit Amerikanern. Hamburg: Stern.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1985. Hidden Differences. Doing Business with the Japanese. New York– London – Toronto – Sydney – Auckland.
Hall, Edward T. – Hall, Mildred Reed. 1989. Understanding cultural differences. German, French and Americans. Yarmouth, ME.
Hall, Edward T. 1990. Understanding Cultural Differences. Yarmouth.
Hofstede, Geert. 1980. Culture’s Consequences: International Differences in work-related values. Berverly Hills u. a.
Hofstede, Geert. 1993. Interkulturelle Zusammenarbeit: Kulturen — Organisationen — Management. Wiesbaden: Gabler Verlag.
Höhne, Steffen – Nekula, Marek (eds.). 1997. Sprache, Wirtschaft, Kultur. Deutsche und Tschechen in Interaktion. München: Iudicium.
Meyer, Katrin. 2007. Interkulturelle Pragmatik: Aufforderungen, Entschuldigungen und Beschwerden. Eine Untersuchung zur interkulturellen Sprechhandlungskompetenz deutscher Austauschschüler in den USA. Dissertation zur Erlangung des Grades der Doktorin der Philosophie, Hamburg. Als Dissertation angenommen von der Fakultät für Geisteswissenschaften, Departments Sprache, Literatur, Medien I und II der Universität Hamburg.
Rehbein, Jochen (ed.). 1985. Interkulturelle Kommunikation. Tübingen: Narr. (Kommunikation und Institution; 12).
Rehbein, Jochen. 1994. „Widerstreit. Semiprofessionelle Rede in der interkulturellen Arzt-Patienten-Kommunikation.“ In Interkulturelle Kommunikation, W. Klein – N. Dittmar, eds. Göttingen, 123–151. (Zeitschrift für Literaturwissenschaft und Linguistik; H. 93).
Streeck, Jürgen. 1985. „Kulturelle Kodes und ethnische Grenzen: Drei Theorien über Fehlschläge in der interethnischen Kommunikation.“ In Interkulturelle Kommunikation, Jochen Rehbein, ed., 103–120. Tübingen: Niemeyer.

<< späť